Pripravujeme ďalšiu knihu:

MÚDROSŤ TELA
Prepojenie pohľadu západnej anatómie s taoistickým pohľadom na ľudské telo.

Ľudské telo je obrovská studnica možností, informácií, podnetov a odkazov. Z materiálneho hľadiska je to súhrn určitého množstva kostí, svalov, orgánov a ostatných tkanív a štruktúr, no z energetického hľadiska je to obrovský svet možností ako s touto hmotou korektne pracovať a tým si udržiavať zdravie tela i ducha.
Autorka v tejto knihe prináša iný pohľad na ľudské telo, v ktorom objavuje súvislosti a prepojenia medzi západnou anatómiou a východnou „energetickou anatómiou“. Okrem filozofického textu kniha obsahuje aj mnoho zaujímavých kuchárskych receptov, receptov na výrobu tinktúr, či rôznych obkladov, tematicky zameraných na predmety jednotlivých kapitol.


Pokiaľ by ste chceli Zunu v jej spisovateľskej práci podporiť, je to možné a budeme veľmi vďační.
Kontaktujte nás na adrese zuna@shiatsu-terapie.sk
Ďakujeme!


Ukážky z pripravovanej knihy:

Úvod
S ľudským telom pracujem od doby, kedy ma rodičia ako štvorročnú priviedli do telocvične na gymnastiku, kde som si pár rokov dávala nohy za hlavu, balansovala na kladine, robila saltá či visela na rebrinách. Tu som aj trošku začala spoznávať svoje telo, no začiatky jeho uvedomovania majú tak povediac hrôzostrašný kontext. Pri tréningu na rebrinách som sa vyšmykla trénerovi z úchopu, spadla na hlavu a ocitla sa v nemocnici. Tam som vzhliadla röntgenový snímok vlastnej lebky. Veľmi som sa vydesila, pretože som sa nedokázala s tým obrazom vôbec identifikovať. Kostra bola pre mňa synonymom smrti, a preto som sa pár nocí po tejto konfrontácii s realitou vlastného tela bála zaspať. Strach však pomaly ustupoval a nezabránil mi opäť sa do sveta pohybu ponoriť.

Keďže moji rodičia usúdili, že môj talent pre pohyb treba podchytiť, ocitla som sa na tanečnom konzervatóriu. Osem rokov som študovala balet, ľudový a moderný tanec, používala svoje telo niekedy až osem hodín denne. Bohužiaľ som sa na tejto škole o ľudskom tele nedozvedela takmer vôbec nič, iba ak to, že baletka musí byť chudá. Znie to nadmieru paradoxne, pretože štúdium vyžadujúce si tak extrémne používanie tela, by telu nejakú pozornosť malo venovať. Nik ma však neučil ako používať telo vhodným, anatomicky správnym spôsobom, alebo ako sa zdravo stravovať, aby telo dostávalo to, čo skutočne potrebuje a ani to, ako sa o svoje telo starať. Takže keď som túto školu po absolutóriu opúšťala, mala som okrem diplomu so sebou dosť obsažný zoznam zdravotných problémov, ktoré si vyžadovali dohľad skúseného fyzioterapeuta a priznám sa, že aj psychoterapeuta.

Mala som osemnásť, všetko ma bolelo, nedokázala som naplno tancovať, ale ani cvičiť jogu, či športovať, pretože som sa obávala, že si ublížim. Telo malo v pamäti necitlivé zaobchádzanie a tak ma výrazne brzdilo a nechcelo mi dovoliť takéto pokračovanie. Tento stav ma donútil sa nad tým všetkým zamyslieť. Mala som dve možnosti – buď sa tanca úplne vzdať, ako mi aj radili mnohí ortopédi, alebo niečo zásadné vo svojom živote zmeniť. Nevedela som ešte presne čo zmeniť a ako, ale druhá možnosť ma fascinovala.

Až na vysokej škole som sa stretla s anatómiou. Nemám na mysli anatómiu z kníh, šprtanie latinských názvov alebo také čosi. Mám na mysli anatómiu v pohybe. To je na jednej strane spôsob používania ľudského tela v pohybe s používaním anatomicky zdravých pohybových vzorcov a na druhej strane spôsob, ako cez pohyb spoznávať, ako to anatomicky skutočne v tele aj prakticky funguje. Tento spôsob práce so sebou samou sa stal mojou záchranou. Dva roky stačili, aby sa moje „neurotické“ koleno po dávnom úraze zregenerovalo, prestalo bolieť a báť sa pohybu. O tri roky ponorenia sa do tejto práce ma prestali bolieť kríže a zmenil sa tvar mojich svalov. O sedem rokov sa zmenil aj tvar niektorých mojich kostí a nič ma nebolelo.

Prišla som na to, že telo je čosi magické. Vo svojej úžasnej schopnosť sebaobnovy, založenej na fascinujúcej organizácii mnohých vzorcov a procesov, ma priviedol k stavu veľkému obdivu, lásky a úcty k nemu. Žila som akousi zhmotnenou pradôverou v telesnú prítomnosť.

O pár rokov neskôr mi prišla do života taoistická filozofia cez štúdium shiatsu, akupunktúry a čchi-kungu. A tu som začala vnímať ďalší rozmer tela, ktorým je jeho energetická podstata. Začala som ho skúmať cez oko zamerané na energiu ččhi a dodnes som v hlbokom procese objavovania mnohých kódov a skrytých informácií a odkazov, ktoré telo v sebe má. Špecifický tvar určitých kostí či svalov jasne poskytuje určité informácie, ktoré keď vieme využiť, má z toho úžitok nielen telo, ale aj duša. Oblasti, kadiaľ čchi prúdi určitými meridiánmi, nie sú náhodné, ale odhaľujú nám mnohé súvislosti. Spolupráca orgánov medzi sebou je ten najkrajší príklad demokracie. Niektoré procesy v tele, napríklad premena krvi na materské mlieko, sa dajú považovať sa alchýmiu.

Môj obdiv, láska a úcta k telu sa stali aj vášňou. Profesionálne sa telu venujem 30 rokov. Učím ľudí rozumieť svojmu telu – jeho konštrukcii, funkčným možnostiam i obmedzeniam a samozrejme aj rozumieť jeho energetickým súvislostiam cez informácie o tokoch energie v meridiánoch a jej transformácii v energetických centrách. Prepájam to západné s východným, diskutujem o tom so študentami, zapisujem, zaznamenávam, skúmam. A tak som si na základe vlastných skúseností pre túto knihu dovolila zamerať sa na určité fakty či javy v tele z pohľadu západnej anatómie a dať ich do kontextu s východnou „energetickou anatómiou“. To prirodzene vyplavuje na povrch aj mnohé spirituálne roviny tela.


Achilovka nás spája so Zemou i Nebom
Achillová šľacha je najdôležitejšia šľacha pre našu chôdzu, beh a skoky. Mýtus o nej, mýtus o našom slabom mieste, určite všetci poznáme. Hovorí o tom, ako Thetis, Achillova matka, chcela zo svojho syna urobiť nezraniteľného muža, a preto ho ako dieťa celého ponorila do rieky Styx. Držala ho však pri tom za pätu, takže toto jediné miesto na jeho tele zostalo suché, neobmyté magickou silou vody. To sa mu neskôr stalo osudným.

Nad mýtom sa dá pousmiať, avšak i zamyslieť, pretože nesie v sebe informácie ďaleko presahujúce rozmer gréckej mytológie. Z anatomického hľadiska je achillova šľacha našou najmohutnejšou a najsilnejšou šľachou. Človek ju musí extrémne napínať, aby si ju roztrhol, čo sa v súvislosti s mýtom zdá byť paradoxné. Jej sila tkvie v jej hutnej štruktúre, ale aj v spolupráci s ostatnými časťami tela. Pozrime sa teda na ňu aj z taoistického hľadiska, uhlom pohľadu, ktorý berie jednotlivé časti tela ako súčasť celku, kde všetko so všetkým súvisí a ak sa niečo prihodí jednej z ich, ostatné reagujú tiež.

Achillova šľacha je súčasťou dlhej reťaze svalov, ktoré začínajú na lebke – na spodnom hrebeni kosti zátylku. Táto reťaz zahŕňa svaly krku a šije (trapezius), vzpriamovače chrbtice (sacrospinalis), sedacie svaly (gluteus), zadné svaly stehna (tzv hamstringy), povrchový dvojhlavý lýtkový sval (gastrocmenius) a hlbší lýtkový sval (soleus). Túto reťaz svalov ukončuje práve achillova šľacha svojim napojením na pätu. Šľacha (a aj päta) je touto cestou energeticky a aj fyzicky napojená na lebku. Náš kontakt so Zemou, „scanovanie“ rôznorodosti povrchu, po ktorom chodidlami kráčame, naša schopnosť pustiť svoju váhu do Zeme, apod., to všetko sa od päty dostáva cestou tejto reťaze k našej centrále – mozgu v lebke. Je to veľmi dôležitá predstava, v liečebnej praxi veľmi nápomocná. Achillova šľacha nás spája so Zemou a prostredníctvom tejto reťaze buduje aj našu vertikálu. Spája nás teda ja s Nebom.

Ide o celok, v ktorom každý sval, každá časť reťaze spolupracuje s ostatnými. Úraz jednej z nich ovplyvňuje ďalšie, a naopak, ak pri liečbe jednej z nich venujeme pozornosť aj ostatným, pomôže to celku, ale aj porušenej časti. Všetky svaly tejto reťaze a ich úpony na kosti, teda šľachy, spoločne podporujú stabilitu chrbtice v jej vertikálnej osi a vylaďujú symbiózu medzi dolnými končatinami a chrbticou počas chôdze, behu, športu či tanca. Hrebeň kosti zátylku je prepojený s tzv. proprioceptormi. Proprioceptívny systém monitoruje situáciu tela, jeho orgánov a štruktúr. Súvisí so schopnosťou nervového systému zaznamenávať zmeny vznikajúce vo svaloch a vo vnútri tela pohybom a svalovou činnosťou. Je nevyhnutný na správnu koordináciu pohybu, registráciu zmeny polohy tela, svalový tonus a priebeh niektorých reflexov. Táto reťaz je navyše aj skladiskom emočného a psychologického stresu.

Taoistickým okom zistíme, že z pohľadu toku energie v akupunktúrnych dráhach sa táto reťaz veľmi nápadné zhoduje s meridiánom močového mechúra. Ide o najdlhší meridián tela, ktorý jediný prúdi celým telom po jeho vertikálnej osi od hlavy až po chodidlá. Meridián skutočne lemuje celú túto reťaz svalov a čchi v ňom medzi jednotlivými časťami reťaze funguje ako distribútor a aj ako informátor zároveň. Pod lebkou vyživuje čchi v tejto dráhe vrchné snopce trapézia, popri chrbtici tzv. vzpriamovače, ďalej zasahuje do sedacieho svalu, prechádza zadnými svalmi stehna a lýtkovými svalmi. Meridián prechádza samotnou achillovou šľachou, pričom sa spája aj s jej úponom na päte. Preto keď sa udeje nejaký stres na achillovej šľache, rozšíri sa o ňom informácia pozdĺž celej reťaze. Takže je vhodné uvoľniť telo celé, na čo je meridián močového mechúra ako stvorený. Na obrázku vidíte šľacho-svalový meridián močového mechúra.

Čchi je tu prosto všade, na tejto „ceste“ sa nachádza aj veľmi veľa dôležitých akupunktúrnych bodov, v ktorých čchi vystupuje viac na povrch. Spomeniem dva z nich, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti achillovej šľachy. Bod Kunlun, BL 60 a bod Taixi, KI 3. Bod Kunlun dostal meno po hore Kunlun, ktorá sa nachádza v západnej Číne, v blízkosti Kašmíru. Hovorí sa, že to má zrejme vzťah k faktu, že pri tomto pohorí pramení rieka Jang-c´, najdlhšia rieka v Číne. Rovnako aj dráha močového mechúra je najdlhšou dráhou, energetickou riekou nášho tela. Bod, využívajúc jej tok, má veľký dopad na liečbu bolestí chrbtice. Hlavne chronických bolestí, pričom vidíme, že opäť zasahuje po spomínanej reťaze. Jeho pôsobenie siaha dokonca až na ramien, šije a zátylku. Nachádza sa presne medzi achillovou šľachou a vrcholom členkovej kosti, z vonkajšej strany, je teda jangový.

Bod Taixi je jeho jinový spolusúputník. Nachádza sa totiž na tom istom mieste nohy, ale z vnútornej strany. Leží v priehlbine medzi achillovou šľachou a vrcholom vnútorného členka, a keď sa na to miesto pozrieme, uvidíme tam akési koryto. Jeho meno je preto „Veľké koryto“. Je to tzv. bod pôvodu (bod yuan) dráhy obličiek, a je preto neobyčajne dôležitý. Je v kontakte s pôvodnou čchi dráhy obličiek, a keďže sú obličky sídlom pôvodnej čchi, tento bod súvisí so samotnou pôvodnou čchi. Preto je používaný na doplňovanie čchi do obličiek, výživu obličiek, na doplnenie jinu obličiek, na výživu esencie, kostí a drene. Akékoľvek nepohodlie v oblasti achillovej šľachy, spôsobené aj nadmerným športom, či používaním zlej obuvi stav energie v týchto bodoch ovplyvňuje.

Človek musí svoju Achillovku extrémne napínať, aby si ju roztrhol. Ak sa pretrhne, je to znak toho, že človek prepol svoje možnosti, doslova sa trhá na kusy. Z psychosomatického hľadiska je to situácia, kedy vťahujeme do hry naše slabé miesto. Pretrhávame sa pre nejakú úlohu a príliš pre ňu riskujeme. No jej nadtrhnutím, či roztrhnutím sa náhle dostaneme do reality. Keď Achillovka povolí, ukazuje sa tým, že činnosť, či akýsi rekord, o ktorý sa snažíme, je mimo dosah našich síl. Telo slúžiť ctižiadostivému rozumu, ambicióznemu alebo nevedomému egu, ktoré vymýšľa mnohé nerealistické veci. A tak sa časom postará človeku o dlhú pauzu.

Share Button