Text_Zuna Vesan_2019

Pracovať s meridiánmi v terapii shiatsu je pre mňa osobne ako hrať na nejakom starobylom strunovom nástroji. Nechcem ho prirovnávať k žiadnemu s dnešných nástrojov, aby som tú predstavu neoklieštila, viem však, že má tvár vlniaceho sa lietajúceho draka.
Každá struna tohto nástroja má svoj špecifický tonus, je schopná vylúdiť rôznu výšku zvuku, podľa toho, na ktorom úseku na ňu zatlačím. Je schopná zazvučať rôznou farbou zvuku podľa toho, akým spôsobom po nej skĺznem. Je schopná rôznej rezonancie podľa toho v akom stave vyladenia sa práve nachádza. Pokiaľ je  jedna struna rozladená, ovplyvní to celý nástroj. Ak ich je rozladených viac, ťažko sa taká hudba počúva, ťažko sa na tento nástroj hrá… Preto sa v shiatsu snažím počúvať zvuk „meridiánových strún“ a v prvom rade ich naladiť, až potom sa pokúšať hrať. Najprv naladiť každú samostatne, potom všetky dohromady. To niekedy trvá aj pol roka. Keď sa konečne všetky frekvencie strún nástroja spolu zosúladia, je to ozaj priam balzamická hra na dušu nielen pre ošetrovaného, ale aj pre mňa – ošetrujúceho. Drak tak krásne, prirodzene, vlnivo a ladne lieta vzduchom v úžasnej symbióze energie so svojimi kosťami, šľachami, snopcami svalov, fasciami a šupinami…, telo sa mu prirodzene ohýba a prispôsobuje podmienkam jeho letu medzi skaliskami, či nad morskými vlnami. Tak takto (sa) ja hrám, keď robím shiatsu :-).

Z pripravovanej Zuninej knihy Meridiány – dráhy života.

 

Share Button
Vlniaci sa drak