Dôležité termíny na zorientovanie sa v shiatsu filozofii:
Jin-jang
Teória jin-jang je základom filozofie Ďalekého východu, je dôležitou súčasťou taoistickej náuky o fungovaní a premene vecí a javov. Jin pôvodne znamená tmavú, zatienenú stranu hory a jang znamená tú osvetlenú časť hory. Hora stvárňuje existenciu ako takú, okolo ktorej sú jin a jang v neustálom vzájomnom pôsobení. Na rozdiel od európskej dualistickej filozofie, spočíva protikladnosť jin a jang v ich vzájomnom doplňovaní a obojstrannej závislosti.
Jin-jang teda nie sú stavy, či definície, ale skôr metódy ako vyjadriť zmeny. Je to neustála premena a dopĺňanie. Na obrázku monády môžeme tento proces lepšie pochopiť. Kruh symbolizuje celistvosť a neohraničenosť energie, ktorá je vo všetkom a nemá začiatok ani koniec. Deliaca línia je tvorená krivkou, ktorá znázorňuje neustály pohyb, prechádzanie princípu jin do princípu jang a naopak. V každej z farieb je bod opačnej farby. To naznačuje, že všetko v sebe obsahuje zárodok opačnej kvality. Jin-jang sú k sebe navzájom protikladné, ale jeden nemôže existovať bez druhého.
Teória jin-jangu je o hľadaní ciest ku stredu. Každý z nás prirodzene a podvedome pracuje s princípmi jin-jangu. Ak sme sa najedli niečoho slaného (jang) máme potrebu zajesť to poriadne sladkým dezertom (jin) alebo to zapiť väčším množstvom tekutín (jin). Ak je v miestnosti zima (jin), zvyčajne zakúrime (jang) alebo začneme pohybom vytvárať teplo, čo je jang. Nemusíme nad tým ani uvažovať, je to prirodzené.
Ľudské telo, ako ostatne všetko na tejto planéte, má svoje jinové i jangové stránky, vlastnosti, procesy a princípy. V shiatsu sa s nimi zaoberáme veľmi vedomým spôsobom. Vo svojom systéme shiatsu pracuje s 12 hlavnými orgánmi, ktorými sú pľúca a hrubé črevo / pečeň a žlčník / žalúdok a slezina-slinivka / obličky a močový mechúr / srdce a tenké črevo / osrdečník a trojitý žiarič. Sú uvedené vo dvojiciach v akých ku sebe patria, navzájom si energeticky aj funkčne pomáhajú, dopĺňajú sa, majú podobnú funkciu. Jeden z dvojice orgánov je dutý a teda jang, a druhý je hutný, teda jin.
Príklady jin a jang:
Jin – zem, žena, vec (hmota), tma, chlad, zima, pasivita, sladkosť
Jang – nebo, muž, energia, svetlo, teplo, aktivita, slanosť
Treba však opäť pripomenúť neustálu vzájomnosť. Nič nemôže byť iba jin a nič iba jang. I tma obsahuje kúsok sveta a naopak, i zima má súvislosť s teplom a naopak, pasivite predchádza aktivita, ktorú opäť vystrieda pasivita, atď.
Viac sa dočítate v článku o jin-jang.
Úplne podrobne sa dočítate v knihe TAO cesta ku zdraviu.
Jin-jang sa neustále menia jedno v druhé. V týchto premenách rozpoznávame päť štádií – päť premien energie.
Päť premien energie
Teória o piatich premenách energie predstavuje ďalšiu klasifikáciu princípov jin-jangu do rôznych foriem energie Ki. Tie formy sú popisované kvalitami piatich prvkov: DREVO (strom), OHEŇ, ZEM, KOV a VODA. Niekde sa s ňou môžete stretnúť pod názvom „Päť prvkov“.
Výraz ‘prvok’ však nemá v čínštine ani zďaleka tak fixnú konotáciu ako v našich jazykoch, preto sa nedá jedným slovom preložiť a totiž ani jedným slovom vysvetliť. Chýba mu totiž dynamický aspekt slova. V čínštine je to Wu Sing. Výraz Wu znamená „päť“ a výraz Sing znamená hýbať sa, pohybovať, činiť, konať. Jedná sa teda o päť hybných síl, ktorých vzájomným spolupôsobením vznikajú všetky ďalšie formy bytia a tiež dohromady tvoria jeden dynamický celok. Preto teória býva nazývaná alternatívnejším termínom ako „Päť prementlivých fáz“ alebo „Päť premien energie“. Rovnako ako teória jin-jangu, vychádza aj táto teória z pozorovania prírodných cyklov a začleňovania podľa vzájomnej pôsobnosti jednotlivých fenoménov.
K fáze DREVO priraďujeme: jar, ráno, narodenie – detstvo, zelenú farbu, kyslú chuť, orgány pečeň a žlčník, emóciu hnev.
K fáze OHEŇ priraďujeme: leto, poludnie, dospelosť, červenú farbu, horkú chuť, orgány srdce a tenké črevo, emóciu radosť.
K fáze ZEM priraďujeme: babie leto, popoludnie, zrelý vek, oranžovú, okrovú, žltú farbu, sladkú chuť, orgány slezina-slinivka a žalúdok, emóciu zádumčivosť.
K fáze KOV priraďujeme: jeseň, podvečer, starnutie, bielu farbu, pikantnú chuť, orgány pľúca a hrubé črevo, emóciu smútok.
K fáze VODA priraďujeme – zimu, noc, smrť, tmavomodrú, čiernu farbu, slanú chuť, orgány obličky a močový mechúr, emóciu strach.
Viac sa dočítate v článku päť premien energie.
Úplne podrobne sa dočítate v knihe TAO cesta ku zdraviu.
Tlak prstami
Shiatsu doslovne znamená tlak prstami. I keď v ňom nejde len o túto techniku, tlak prstami na určité body na dráhach meridiánov je podstatný. Tlak je aplikovaný použitím prirodzenej váhy tela terapeuta (s použitím palcov, lakťov, chodidiel). Týmto tlakom, spolu s vnútorným zámerom terapeuta, sa do veľkej miery ovplyvní energia, ktorá prúdi meridiánmi. Je to energia, ktorú voláme Ki.
Ki
Ki (čínsky „čchi“, v pinyine Qi) je sama osebe neviditeľná. Výsledok jej ‘práce’ je však v určitých situáciách na tele viditeľný markantne. Je to zásluhou Ki, keď sa nám rana hojí ‘sama od seba’. Ki je názov pre univerzálnu životnú silu. Ki je vibrácia, ktorá nemá ani začiatok, ani koniec. Neustále sa premieňa, ako nakoniec všetko vo vesmíre. Všetko, čo existuje, je vytvorené touto silou. Ak je niekto aktívny a vyzerá zdravo, svedčí to o tom, že má dostatok Ki. Ak energia v tele prúdi plynule, všetko funguje dobre. Ak však energia prúdi pomaly, či blokuje sa, cítime sa slabí a unavení, až nakoniec môžeme ochorieť. Pri shiatsu stimulujeme telo, takže energiu dostáva a môže ju využívať. Tok Ki sa môže prostredníctvom shiatsu spriechodniť.
Viac sa dočítate v článku o Ki.
Viac sa dočítate v článku Sme zhustením energie.
Úplne podrobne sa o Ki (čchi) dočítate v knihe MERIDIÁNY dráhy života.
Meridiány
Meridiány sú kanály, ktorými Ki prúdi. Nazývame ich aj energetické dráhy. Aj keď ich nemožno vidieť, pretože nemajú žiadnu hmotnú podobu, sú veľmi citeľné a zohrávajú niekoľko dôležitých úloh: kontrolujú pohyby v tele, spájajú hlavu, horné a dolné končatiny s trupom, fungujú ako komunikačné prostriedky medzi vonkajším a vnútorným prostredím tela, i medzi hornými a dolnými partiami tela, kontrolujú a regulujú činnosť orgánov.
V tele prúdi energia Ki dvanástimi základnými meridiánmi. Každý z nich korešponduje s jedným z dvanástich hlavných orgánov tela a nesie aj meno po tomto orgáne (napr.: meridián srdca, meridián obličiek). Meridián nie je spojený len s orgánom ako takým. Podľa východnej koncepcie je spojený aj s funkciou príslušného orgánu. Napríklad hrubé črevo sa stará o vylučovanie. Na emocionálnej úrovni je spojené so stratou, rozchodom, schopnosťou oprostiť sa od problémov, atď. I to všetko môže meridián hrubého čreva ovplyvniť.
Jangové meridiány sa nachádzajú na chrbte a vonkajších povrchoch paží a nôh (okrem meridiánu žalúdka). Patria orgánom tráviaceho traktu, tzv. ‘dutým’ orgánom (hrubé a tenké črevo, močový mechúr, žalúdok, žlčník, trojitý žiarič). Jinové meridiány sú umiestnené v predných partiách tela a vnútorných povrchoch paží a nôh. Patria k hlbokým, tzv. ‘hutným’ orgánom, životne dôležitým orgánom (pľúca, slezina, srdce, obličky, pečeň a osrdcovník).
Úplne podrobne sa o meridiánoch dočítate v knihe MERIDIÁNY dráhy života.
Tsubo
Tsubo (klasické akupunktúrne body) sú miesta, ktoré sa nachádzajú na dráhach meridiánov, a vyznačujú sa akumuláciou Ki. Cez ne je jednoduchšie vstúpiť do kontaktu s Ki a ovplyvňovať ju. Z energetického hľadiska má tsubo tvar akejsi banky so štíhlym hrdlom na povrchu pokožky a vypuklým bruškom vnútri tela. Aby sme mohli vojsť do kontaktu s Ki v mieste bodu, pôsobíme naň tlakom. Každý bod má svoje špecifické vlastnosti alebo účinky.
Úplne podrobne sa o bodoch dočítate v knihe MERIDIÁNY dráhy života.
Hara
Všetko na zemi má svoj rovnovážny bod, tak aj človek. Má ho umiestnený v oblasti brucha, v okolí pupka, nášho fyzického ťažiska, ktoré Japonci nazývajú hara. Hara je fyzický, ale aj energetický stred tela, ktorý treba posilňovať. Dochádza tu k tráveniu, potrava je rozložená a premenená v energiu. Je to oblasť, kde sa vyvíja ľudský zárodok. Tu plod dostáva svoj fyzický náboj, životne dôležitý pre jeho najranejší rast.
V shiatsu nám hara klienta pri pohmate poskytuje obraz o jeho stave jednotlivých orgánov a dráh. Zároveň je shiatsu najefektívnejšie, keď vychádza z hara terapeuta a keď je terapeut prostredníctvom svojho hara napojený na zem. Posilňovanie dosiahneme buď pravidelnými ošetreniami shiatsu, alebo samostatnou prácou prostredníctvom cvičení, meditácie alebo len prostého uvedomenia a súžitia s ním.