Rozhovor s autorom knihy 365 TAO
text_Zuna Vesan_2021

Autorom knihy 365 TAO je Deng Ming-Dao, vnuk čínskeho emigranta, ktorý so svojou rodinou opustil Čínu na začiatku 20. storočia a usadil sa v Amerike. Vzal si so sebou svoj hlboký vzťah k taoizmu, ktorého túžil uchovať aj pre ďalšie generácie. A tak boli jeho vnukovi okrem klasického amerického vzdelávania vštepované staré čínske hodnoty, taoistické múdrosti a tradície prechovávané generáciami. Deng Ming-Dao to poznanie odovzdáva ďalej napríklad prostredníctvom svojich kníh, ktorých napísal už desať. Prinášajú jemný a citlivý nádych univerzálnej múdrosti taoistickej filozofie. Jedna z nich – 365 TAO po 30 rokoch od svojho prvého vydania vychádza v Slovenčine. Ponúkame vám rozhovor s autorom.

Poznám Vás ako spisovateľa a výtvarníka. Vediete tiež semináre tchaj-ťi čchüan a prednášky o taoizme, ktorých sa vo forme online streamov môžem zúčastňovať. Je to vaša „práca“ na plný úväzok alebo robíte niečo iné a taoizmus je len vaša vášeň?
Profesionálne sa venujem grafickému dizajnu od roku 1978. Od roku 1983 som nezávislým knižným dizajnérom, vlastné podnikanie v tejto oblasti vediem so svojou manželkou. Mám za sebou aj kariéru výtvarníka so špecializáciou na drevoryty.

Kedy a prečo prišlo „do hry“ písanie?
Okrem výtvarného dizajnu som na univerzite študoval aj kreatívne písanie. Niekoľko štúdií som ešte ako študent publikoval v časopisoch. Vždy som mal v úmysle písať a venovať sa umeniu. Jedného dňa ma môj majster požiadal, aby som ho odviezol do hôr za jeho priateľom jogínom, s ktorým sa potreboval o niečom poradiť. Ašram bol vysoko v horách, pršalo tak silno, že som takmer nič nevidel a realita tej prítomnosti bola veľmi zvláštna. Po ceste mi rozprával o niektorých veľkých majstroch, ktorých osobne poznal, a vtedy som sa rozhodol, že skúsim vydať knihu.

Kniha 365 TAO, ktorú teraz ponúkame slovenským čitateľom, bola napísaná pred 30 rokmi. Bola to Vaša prvá kniha?
Pred ňou som napísal štyri knihy. Prvé tri sú v súčasnosti zhrnuté do jednej knihy s názvom Kroniky Tao (Chronicles of Tao). Potom som napísal knihu Učený bojovník (Scholar Warrior) – knihu o taoizme ako systéme praxe. Až po nich prišla na rad 365 TAO.

Čo bolo impulzom k jej napísaniu?
Napísal som ju ako určitý akt rebélie. Každá kniha, ktorú som čítal, bola napísaná pred tisíckami rokov. Môj majster, rovnako ako všetci starší ľudia v mojom okolí, trvali na tom, že staroveká tradícia má byť sprievodcom súčasným životom. Ale čo to znamenalo? Navyše ma unavovali knihy, ktoré boli súborom citátov iných ľudí, pričom autori sa do ničoho neodvažovali osobne vstúpiť. Postavil som sa teda pred takúto výzvu: Mohol by som každý deň nájsť aspoň jednu vec, ktorá demonštruje Tao? Mohol by som to robiť po celý rok? Dokázal by taoizmus odolávať moderným problémom a všetkým ťažkým okolnostiam, s ktorými som sa stretával? To bol dôvod na napísanie knihy. Áno, taoizmus dokáže na tieto otázky odpovedať a postaviť sa čelom dnešnému životu.

Súčasťou každej z 365 meditácií v knihe je báseň. Čo pre Vás poézia znamená a ako je podľa Vás Tao prepojené s poéziou?
V knihe sú dva podstatné aspekty poézie. Po prvé je v nej poézia veľmi skomprimovaná. Snaží sa v čitateľovi skôr vytvoriť zážitok, než by ho pokúšala presvedčiť nejakým logickým argumentom. Hovorí viac ku jeho emóciám, intuícii a pamäti, než k jeho intelektu. Za druhé tu poézia ponúka obraznosť. To sa zhoduje so štruktúrou čínskeho jazyka. Každý čínsky znak (ideogram) pochádza z jedného alebo viacerých znakov – zobrazení sveta, je teda svojou povahou založený na obrazoch. Celá taoistická literatúra je nepriama. Žiadny z textov neobsahuje právne alebo logické argumenty (s výnimkou satirizovania a zosmiešňovania). Jazyk vedome používa viac významov a veľa podstatného sa nachádza „medzi riadkami“. Nemôžeme teda tvrdiť, že literatúra hovorí určitú vec, ktorej sa máme držať, ako keby samotné slová mali význam. Namiesto toho sa musíme pozrieť na to, čo tieto slová naznačujú, zamyslieť sa nad nimi a nechať ich rozvinúť sa v našich mysliach a srdciach. Preto je poézia v súlade s Tao – uľahčuje tento proces. Tieto básne majú evokovať; ostatné urobí čitateľ.

V jednej knihe Ste napísali, že meno Dao (Tao) Vám dal Váš starý otec a tým vlastne určil základnú tému Vášho života. Považujem to za úžasné. Myslíte si, že to bolo preto, lebo ako Číňan žijúci z donútenia v emigrácii v inej krajine potreboval, aby sa uchoval filozofický poklad, ktorý si so sebou vzal, a Vy aby Ste boli súčasťou prenosu toho pokladu?
Čínske mená sú záhadné. Môj starý otec z otcovej strany mi vybral meno Ming a starý otec z matkinej strany mi vybral meno Dao. Ukazuje sa, že tieto dve slová spoločne existujú v čínskej klasike, ktorú pravdepodobne moji starí rodičia poznali. Áno, očakávali tým, že pomôžem zachovať čínsku kultúru. V skutočnosti nám to ako deťom pripomínal takmer každý dospelý človek z našej komunity, ktorého sme poznali.

Cítili ste sa teda od detstva prepojený s Tao, alebo Ste s ním plné prepojenie objavili až neskôr?
Aj keď bola moja stará mama z otcovej strany budhistka a taoistka (v čínskej kultúre obyčajní ľudia prijímajú oboje; špecializujú sa iba mnísi a adepti), v Amerike som bol vychovaný ako kresťan. Približne vo svojich dvanástich rokoch som začal byť nespokojný s kresťanskou vierou, pretože v nej nikto nedokázal odpovedať na moje otázky. Siahal som teda po knihách v knižnici svojej matky a tam som našiel knihy o zenbudhizme a preklad Tao Te Ťingu. V knihách o budhizme sa uvádzalo, že Zen bol produktom indického budhizmu a taoizmu. Tao Te Ťing jasne hovoril o Tao. V umeleckých knihách mojej matky sa tiež písalo o Tao. O akej tradícii teda všetci hovorili?
Chcel som sa naučiť meditovať a keďže taoizmus je možné získať metodickým prístupom začínajúcim fyzickým cvičením, zdalo sa mi to ako ideálny prístup.

Čo vám taoizmus dáva na profesionálnej, ale aj osobnej úrovni?
Taoizmus je najschodnejšou filozofiou a rámcom môjho života. Dokáže mi odpovedať na každú otázku a ponúka mi nekonečnú cestu poznania. Spája umenie, jazyk, pohyb, kultúru, múdrosť a spôsob života. Je to môj centrálny esenciálny sprievodca. Taoizmus nebol mojim plánom, ale zdá sa, že je to spôsob, akým môžem prispieť druhým. Profesionálne o ňom píšem a učím ho. „Profesionál“ v tomto kontexte neznamená zarábať tým peniaze. Znamená to ponoriť sa do témy vážne a hlboko.

Keďže kniha 365 TAO má už 30 rokov a pôvodné kaligrafie, ktoré sú dôležitou súčasťou knihy, neexistujú v elektronickej podobe, nemali sme ich možnosť získať. Nechceli sme však knihu vydať bez kaligrafií, a tak som sa po Vašom zvolení rozhodla nájsť na Slovensku nejakého výtvarníka, ktorý by to dokázal. Našla som čínskeho výtvarného umelca a kaligrafa Paola Zhanga, ktorý namaľoval všetkých 365 kaligrafií pre toto slovenské vydanie. Myslíte si, že bolo dobré nechať do Vašej knihy niekoho nového vstúpiť?
Áno, knihy sú živé. Sú neustále revidované, vznikajú nové vydania. Navyše svet sa neustále mení, takže preniesť ju do nového času je viac ako vhodné.

Osobne mám veľmi rada aj Vašu ďalšiu knihu Lunárne tao (The Lunar Tao). Dala mi a neustále mi dáva veľmi veľa. Vzdelala ma v mnohých záležitostiach spojených s čínskou tradíciou a filozofiou. Čítavam ju postupne deň po dni počas celého roka a vďaka jej textu, v uvedomení si jeho súvislosti s tým, čo sa deje v prírode okolo mňa, mi pomáha spájať sa s podstatou prítomnosti. Kedy a prečo ste ju vytvorili?
Napísal som ju následne po knihe 365 TAO a jej hlavným kľúčom je „rok“. Chcel som ukázať ako taoizmus rozdeľuje rok na obdobia, ktoré ponúkajú detailnejšie informácie o každom zo štyroch ročných období. Chcel som ukázať, ako je dvanásť mesiacov sprevádzaných sviatkami a obradmi, a tak pod touto filozofiou odhaliť hlboké tradície a ich zmysel. Veľa energie som venoval tomu, ako je kniha zostavená. V knihe 365 TAO je jedna pasáž zameraná na jeden deň. V knihe Lunárne tao sú dni zoskupené do úsekov, období. Záver každého dňa je akýmsi epigrafom, ktorý v sebe nesie heslo toho nasledujúceho dňa, čím sa zdôrazňuje kontinuita.

Veľmi si prajem, aby bola aj táto kniha preložená pre našich čitateľov do nášho jazyka. Napriek jej evidentnému zameraniu na čínsku filozofiu a tradíciu, ju považujem za univerzálne čítanie. Mňa osobne dokonca veľmi inšpirovala s mojej choreografickej tvorbe a jej odkaz som preniesla aj na javisko.
Vždy dúfam, že knihy, ktoré píšem, budú univerzálne, súčasné a prístupné. Aj keď je téma úplne čínska, snažím sa ukázať, že postupy jednej starovekej kultúry siahajú k archetypom obsiahnutým vo všetkých kultúrach. Tiež sa snažím nevyhýbať sa rozporom, napríklad: Prečo boli zabíjaní hrdinovia? Prečo si dodnes pamätáme veľkých básnikov? Ako zistíme, že rituály sú pre nás zmysluplné? Ako sa integrujeme s časom, ročnými obdobiami, pohybmi prírody? Treba vždy začať s konkrétnym uhlom pohľadu a úlohou spisovateľa je pozdvihnúť takéto otázky na čo najširší význam.

Kniha je veľmi atraktívna a poučná aj vizuálne. Predpokladám, že robíte dizajn aj svojim vlastným knihám.
Áno, robil som dizajn všetkým svojim knihám.

Muselo to byť príliš veľa práce. Je to hrubá kniha. Pamätáte si, ako dlho vám jej tvorba trvala? A kedy vlastne vyšla?
Písanie trvalo dva roky, ďalší rok sme venovali dizajnu, úpravám, redakcii a výrobe. Kniha vyšla v roku 2013.

Čo podľa vás môže taoizmus dať ľuďom súčasnosti?
Tao znamená pohyb celého vesmíru. Tento pohyb zahŕňa aj ľudí. Má pre nás niekoľko aj dnes využiteľných posolstiev. Prvá jeho správa je, že náš život je dobrý vtedy, keď sme v súlade s prírodou. V súčasnosti je však konflikt medzi civilizáciou a prírodou ostrý: zažívame napríklad smrtiace účinky globálneho otepľovania, ktoré sme si do veľkej miery spôsobili sami. Spolupráca s prírodou nie je voliteľná: je to nevyhnutnosť.
Druhá správa je, že každý máme osobné Tao, ktoré je pre nás jedinečné. Nie je to však zjednodušená predstava, je to skôr ako puzzle, s ktorým by sme mali tráviť celý život. Ak to neurobíme, naše životy sú prúdom bojov a nešťastí, ktoré nás mätú a ničia a my riskujeme, že budeme zmätení, neukotvení, ba až bezmocní. Ak budeme pracovať na nájdení svojho osobného Tao, objavíme svoju osobnú úlohu a hlboké porozumenie dôvodom našej existencie.
Tretia správa je, že sa musíme odvrátiť od materializmu a konvenčných nástrah „úspechu“. Aj keď sa musíme angažovať v praktickom živobytí a starať sa o seba a o svoje rodiny, spokojnosť nepochádza z vonkajších faktorov. Vychádza z pochopenia toho, čo má pre nás zmysel, a následne z nášho naplňovania toho zmyslu.
Štvrtým posolstvom Tao je, že všetko je založené na zdraví. Ak nie sme zdraví a nemáme sa dobre, nemôžeme ani myslieť a ani konať efektívne. Boj s chorobou, emocionálnymi alebo duševnými problémami, či s chronickou bolesťou nám bráni v jasnom vnímaní tohto sveta.
Piate posolstvo je toto: nič nie je väčšie ako to posvätné. To zahŕňa súcit s ostatnými a úctu k tomuto nádhernému svetu.

Ako sa dá naučiť taoizmu a venovať sa mu bez toho, aby sme ho zľahčovali a tým ho vlastne kompromitovali?
Prvou prioritou by malo byť dôkladne ho študovať, najlepšie s majstrom. Druhou prioritou je denne ho praktizovať. Treťou prioritou taoizmu je to, že by sme ho nemali komercializovať, intelektualizovať a ani ho skresľovať plytkými interpretáciami. Niektorí ľudia si napríklad myslia, že taoizmus nám hovorí, že sa nemusíme o nič pokúšať, nič robiť, že všetko sa stane akosi magicky, že k nám príde samo, bez našej vynaloženej námahy.

Máte na mysli princíp wu-wej, ktorý býva často nesprávne pochopený a interpretovaný?
Áno, myšlienka wu-wej je neustále vyjadrovaná v zmysle fantázie. Je to z toho dôvodu, že tento pojem je ťažko jednoznačne preložiteľný. Znak „wu“ znamená určitý zápor a znak „wej“ môže znamenať veľa vecí – napríklad aj predložku „pre“. Veci zvyčajne robíme „pre“ niečo, z nejakého dôvodu. Veci zvykneme robiť „pre“ výsledok a tento výsledok sa môže ľahko stať sebeckým, môže sa skresliť do manipulácie a chamtivosť. Tým sa naše činy pokazia. Wu-wej, čo v doslovnom preklade znamená „nečinnosť“, „nekonanie“,  v skutočnosti skôr znamená „nekonať kvôli sebeckému zisku“. Kľúčovým príkladom je príroda. Príroda nekoná z akejkoľvek motivácie, aby pomohla sebe alebo akejkoľvek jednotlivej osobe. Koná podľa seba. Čínsky výraz pre prírodu je ziran, 自然, čo znamená „prirodzene ja“. Takže wu-wej znamená, že môžeme skutočne konať podľa našej prirodzenosti, ako súčasť prírody a bez sebeckosti.

Do taoizmu sa teda treba hlboko ponoriť, a neustále sa ponárať, aby sme ho neskreslili.
Áno, inak tu vznikne veľa dezinformácií. Bežne sa napríklad na facebooku či na iných sociálnych sieťach, určitým taoistickým postavám pripisuje veľa citátov; pričom tam nie je uvedený žiadny zdroj alebo súvislosti. Také citáty sú skôr zavádzajúce.

Čo si máme predstaviť pod pojmom „denne taoizmus praktizovať“?
Prax je pre mňa sústredená na praktizovanie všetkých podporných metód – strečing, posilňovanie, čchi-kung, meditáciu v sede, meditáciu v stoji a bojové umenia. Hlavnou myšlienkou tohto druhu taoizmu je, že neexistuje oddelenie medzi telom, mysľou alebo duchom. Preto sa každodenná prax musí zaoberať týmto rozsahom – od fyzického po duchovný.

Vy sám vediete taoistické meditácie a kurzy tchaj-ťi čchüan a neustále sa vzdelávate?
Mal som štyroch hlavných majstrov v bojových umeniach a terapeutickom pohybe, kratšie obdobia som študoval aj u iných majstrov. Okrem taoizmu som praktizoval a študoval aj jogu, čakrovú meditáciu, zenový a tibetský budhizmus. Hlavnou postavou môjho vzdelávania bol Kwan Saihung, s ktorým som študoval v rokoch 1981–1994. Stále však študujem aj s inými učiteľmi.

Cítite sa viac Číňan alebo Američan?
Som tretia generácia čínskeho Američana. Musím povedať, že moja kultúra a vzhľad sú skutočne pol na pol. Som naozaj hybrid.

A čo vaša dcéra, aj ona kráča cestou taoizmu?
Dcéra nepraktizuje taoizmus. V duchu však dúfam, že som do jej podvedomia vložil jeho myšlienky. A niekedy je prekvapujúce ako sa občas vyplavia na povrch. Príkladom môže byť to, že študuje obnoviteľné energetické zdroje v kombinácii s verejnou politikou. Je pre ňu totiž dôležité, aby bola moderná technológia kombinovaná s environmentálnou spravodlivosťou a so súcitom s chudobnými. V tomto badať taoistický vplyv. Taoizmus nás učí, aby sme si vážili prírodu, boli jej súčasťou a nezištne pomáhali druhým ľuďom. Nikdy som jej nepovedal, aby to robila; prišlo to prirodzene. Je tiež tanečnicou a performerkou, takže fyzickej praxe má tiež veľa.

O čom je Vaša posledná kniha Cesta srdca a krásy (The Way of Heart and Beauty), ktorá vyšla minulý rok?
Názov pochádza z mojej dávnej otázky: čo je srdce a čo je krása? Sú to univerzálne hodnoty.V čínštine má slovo „srdce“ široký dosah. Znamená to fyzické srdce, emocionálne srdce a myseľ. Nerobí sa v tom žiadny rozdiel. Preklady však majú tendenciu zdôrazňovať intelektuálny aspekt, a preto prekladajú „srdce“ ako „myseľ“. Ale čo ak slovo „srdce“ preložíme jednoducho ako „srdce“? Pasáže textov dostanú úplne iný zmysel. Zmysel, ktorý kladie dôraz na pocit a nevinnosť. A čo miluje srdce? Krásu. Tak, ako Číňania chápu slovo „srdce“ vo všetkých úrovniach slova „srdce“, tak sú schopní obopnúť a chápať dohromady aj taoizmus, budhizmus a konfucianizmus.

Ako podľa Vás môže Tao pomôcť ľuďom prekonávať toto covidové obdobie?
Taoizmus učí sebestačnosti. Takže aj keď sú pandemické lock-downy stresujúce, môžeme sa na tento čas stiahnutia pozerať ako na čas vhodný na kultiváciu seba samého. Počas toho, ako sú „bežné“ rutiny našich životov prerušované, tu v skutočnosti existuje príležitosť využiť ten čas na svoj rozvoj a teda vylepšenie. Keď sa to sociálne dištancovanie skončí, budeme musieť ukázať, ako sme za ten čas do seba investovali. Ak naopak budeme len čakať a nič nerobiť, ocitneme sa potom v nepríjemnom stave uvedomenia, že je škoda, že sme tú príležitosť nevyužili.
Okrem toho sa zvýšilo povedomie o zdraví a komunite. Ak máme byť schopní vírus prekonať, bude to vyžadovať kolektívne úsilie. V súčasnej dobe sú tí, ktorí idu cestou vakcín, v konflikte s tými, ktorí nechcú s vakcínami spolupracovať. Tento konflikt nie je životaschopná pozícia. Vakcíny nám pomohli vyrovnať sa s chorobami ako je detská obrna, tetanus a hepatitída. Vakcíny proti koronavírusu by nemali byť kontroverzné. Máme teda možnosť zlepšiť zdravie ľudí na celom svete a uvedomiť si, že naše vzájomné prepojenie sa bude postupom času zvyšovať. Všetko, čo nám pomáha zlepšiť zdravie, uvedomiť si svoju príbuznosť a predĺžiť život, je vhodné.

Ďakujem za rozhovor.
Ja ďakujem za hlboké otázky.

A Zuna ďakuje aj všetkým podporovateľom, vďaka ktorým vznikli nové kaligrafie Paolo Zhanga do slovenského vydania knihy.
A ďakuje aj vydavateľstvu IKAR, že knihu vydalo.

Share Button
Do taoizmu sa treba ponoriť hlboko