Kríza z pohľadu I-ťingu
Text_Zuna Vesan_2012
Nevyhnutnosť krízy
Myslím, že každý zažil pocit prázdnoty, vnútorného chvenia a nepohody, ktorý prináša kríza. Je opakom doby, keď sa nám darí, keď sme na výslní, keď sme milovaní. Sú to však dva konce jednej línie a z našej neznalosti toho, že aj ten druhý koniec línie je v poriadku a je prirodzene nevyhnutný, sami seba často v takomto stave obviňujeme zo zlyhania, bojujeme proti nemu, zubami-nechtami sa snažíme zotrvať v stave OK, či v stave akejsi nekonečnej plodnosti, až kým nepochopíme, že tento boj nemá význam. V tomto boji totiž nejde o víťazov a porazených. Ide tu o prijatie prirodzeného chodu vecí. V rámci série zameranej na psychiku, sa vám pokúsim tento proces priblížiť prostredníctvom starého taoistického textu I-ťing (Kniha premien), ktorého univerzálna múdrosť sa dá aplikovať na všetky oblasti života.
Žijeme v chaose, a nie som prvá, ktorá o tom píše. Napríklad uprostred zimy, kedy v našich zemepisných šírkach panuje v prírode oddych a pokoj, kupujeme v obchodoch čerstvé jahody, jarnú cibuľku či melóny. Nemáme problém zimu premeniť na leto v priebehu pár hodín letu na opačnú stranu planéty, pretože nechceme rešpektovať premeny prírody a rozhodli sme sa, že nám zima nevyhovuje. Chceme, aby nám bolo stále dobre. Ľahko sa tak dostaneme do zmätku, v ktorom prestávame mať kontakt sami so sebou a prestávame vnímať svoje skutočné potreby. Našou prirodzenou súčasťou je aj nepohoda, útlm, oslabenie, pád. Tieto pocity však zvykneme považovať za prejav zlyhania a považujeme ich za nepriateľa. Slabosť je však prirodzenou súčasťou každej ľudskej bytosti, každého procesu, každého deja.
Nič nie je dobré, ani zlé
Naša spoločnosť si so sebou nesie jedno závažné pochybenie v uvažovaní (okrem iných), a tým je oddeľovanie „dobrého“ od „zlého“. Už od detstva je nám vštepovaný predsudok o tom, čo je „dobré“ a čo „zlé“. Od dieťaťa sa očakáva, že bude také a nie onaké, a tlačí sa mu do hlavy, že keď urobí toto, tak vtedy je „dobré“, ale keď už urobí tamto, tak vtedy je „zlé“. Málokto učí svoje dieťa vnímať celok procesu a neuprednostňovať „dobré“ pred „zlým“. „Dobré“ ani „zlé“ totiž neexistujú. Existuje len celok a naša schopnosť ho vnímať, vnímať proces, a nielen výsledok. A tak sme mnohí vo vnútornom chaose. Sú tam matky a manželky, od ktorých sa očakáva to či ono, a oni nie vždy dokážu plniť predstavy všetkých naokolo. Sú potom „zlé“. Ľahko tam vkĺzne napríklad športovec alebo umelec, ktorý je pod tlakom očakávania okolitého sveta a teda nemá právo zlyhať, musí stále vykazovať dobré výsledky, inak sa ocitne na zatracovanom brehu rieky. Ľahko tam vkĺzne ktokoľvek z nás, pretože naše bytie je neustále konfrontované s vonkajším svetom, názormi mnohých ľudí, medzi ktorými žijeme, ktorým ponúkame svoje produkty, svoje služby, alebo len svoju prítomnosť. Každý sa vo svojej podstate potrebujeme podeliť o to, čím sme. Háčik sa však začína objavovať vtedy, keď sa neustále snažíme zapáčiť, byť úspešní, túžime po tom, aby sa výsledky a úspech dostavili čo najrýchlejšie, pričom sa nám nechce rešpektovať potrebný čas na proces, a prirodzená rozdielnosť medzi nami. A keď sa tieto naše predstavy nedejú (čo je prirodzené, pretože ani počasie nie je stále „dobré“ a vyvíja sa ), dostávame sa do frustrácie. Keďže sme navyknutí pozerať sa viac na to, čo sa deje okolo nás, nechávame sa rýchlo opantať názormi druhých, pričom zabudneme na to, čo sa deje v nás. Tak sa dostávame pod nátlak okolností. Tlačia na nás do určitej miery všetci, ktorým to dovolíme. No najzhubnejší nátlak, je nátlak nás samotných. Potrebujeme počuť akí sme dobrí, užitoční, chceme, aby sme boli stále žiadaní, stále uznávaní,… Túžime po niečom, čo nie je reálne.
Premeny
Každá vec, bytosť, jav, činnosť, či pocit na tomto svete podlieha neustálym premenám. To sa týka všetkého v našom živote. Vyvíjame sa, a tento vývoj je založený na vzostupoch a pádoch, pričom vzostupy nemôžeme považovať za kladných „hrdinov“ príbehu nášho vývoja a pády za „hrdinov“ záporných. Obaja „hrdinovia“ sú dôležití, držia sa za ruky. Než sa dostanem k procesu vzostupu a pádu, ako ich vysvetľuje kniha I-ťing, opíšem proces života obyčajného jablka, ktorý v sebe skrýva veľa dôležitých informácií. V zime je materská jabloň vo fáze oddychu, čerpania nových síl. Na jar sa jablko latentne objavuje v miazge jablone, ktorá ho svojou vnútornou silou vytlačí na povrch vo forme kvetu. Ak kvet nezničí počasie, a ak ho opelí včela, začne sa z neho tvoriť plod. S narastajúcou silou svetla, tepla a vody plod rastie, silnie, získava živiny, farbu, chuť a koncom leta nadobro dozreje. Je to moment, keď sa všetka energia, ktorá ho od jeho počiatku tvorila, manifestuje najsilnejšie. Avšak práve v tomto momente jeho najväčšej sily, začína jeho skaza. Nemôže navždy a ani na dlhú dobu ostať takto zrelé. Buď sa stane pre niekoho potravou, alebo začne podliehať procesu hnitia. Nastúpia deštruktívne sily, ktoré neprinesú jeho absolútny zánik, ale premenu. Jablko v sebe obsahuje zárodky nového života skryté v semenách, alebo vo forme živín, ktoré pri konzumácii naplnia dotyčného energiou. Takže jeho skaza je podnetom a nevyhnutnosťou pre vznik niečoho nového. Podnetom pre premeny, na ktorých je založený celý náš život. Kríza je prirodzenou súčasťou života, je predpokladom k zrodu niečoho nového. Kríza je začiatok zániku starého, nefunkčnému a zároveň začiatok vzniku čohosi nového, zdravého. Nebojme sa preto pádu, či zlyhania. Ak si to dovolíme, bude ten stav len dočasný, bude to ozdravný prechod k niečomu životaschopnému.
Univerzálna múdrosť knihy premien
I-ťing, Kniha premien, je najstarší klasický čínsky text, pochádzajúci pravdepodobne z 12. stor. pred Kristom, ale niektorí odborníci tvrdia, že je omnoho starší. Obsahuje starú múdrosť, ktorá je výsledkom dlhého pozorovania zákonov vesmíru a prírody na našej Zemi, ľudskej bytosti a toho, čím táto bytosť odjakživa prechádza vo svojom vnútri. Popisuje kozmologické a filozofické predstavy cez metafory, v ktorých opisuje princíp dynamickej rovnováhy protikladov, evolúciu udalostí ako procesu a prijímanie zmeny ako nevyhnutnosti. Západná kultúra ho často redukuje len na vešteckú príručku. I keď aj dnes sa v Číne kniha I-ťing používa ako orákulum, jej obsah je omnoho hlbší. Je to fundamentálny filozofický a kozmologický systém, ktorý pri dôkladnom štúdiu pomáha človeku pochopiť všemožné procesy v jeho vývoji, či vo vývoji všetkého okolo nás. Vysvetľuje pojem „premena“ v jej mnohorakých odtieňoch a jej potrebu pre celkový vývoj. Tým nám prináša pochopenie neustálych zmien, čo nás naladí na vnútorný pokoj a spojenie so sebou samým. I-ťing sa skladá z obrazov, ktoré vznikajú z kombinácií šiestich čiar symbolizujúcich jin a jang. Pri všetkých možných kombináciách vzniká celkom 64 hexagramov – obrazcov, ktoré predstavujú 64 rôznych archetypálnych situácií a vznikajúcich premien. Jeden hexagram nepredstavuje vzorec vesmíru, ale všetkých 64 hexagramov už môže predstavovať takýto vzorec. Pre tému KRÍZA som vybrala dva vzájomne súvisiace hexagramy. Hexagram číslo 11 „Rozkvet“ a hexagram číslo 12 „ Úpadok“.
Hexagram „Rozkvet“
Rozkvet.
Malé odchádza, veľké prichádza.
Zdar! Úspech! Voľný rozvoj v šťastí.
Tento hexagram je evidentne pozitívny. Ak niekomu vyjde vo veštbe, znamená to, že táto situácia je priaznivá, šťastná, a tak sa môže do svojho zámeru pustiť. Pre takéto obdobie je prirodzené, že sa veci budú rozvíjať, pretože nastal okamih, kedy sa tvorivé sily najmocnejšie tlačia zvnútra smerom von. Takéto situácie sa objavujú aj v ľudskej činnosti a je to situácia typická pre jar. Hexagram prináleží obdobiu jarnej rovnodennosti, kedy ustupuje zimná pasivita a aktivita začína naberať na obrátkach. Ďalší výklad hexagramu však ide do hĺbky tohto procesu, rozoberá jednotlivé štádia rozkvetu, pretože aj rozkvet má svoj počiatok a koniec, a tieto štádia sa dajú rozdeliť na šesť etáp, šesť čiar v hexagrame. Odkrýva sa tu takto aj moment, ktorý je v tomto procese latentne skrytý – po dovŕšení rozkvetu začína zostup. Nič nie je statické, všetko sa stále vyvíja.
Nie je roviny, po ktorej by nenasledoval svah.
Nie je odchodu bez návratu.
Je bez úhony ten, kto zostane vytrvalý v nebezpečí.
Nesťažuj sa na túto pravdu, neľutuj svoju úprimnosť.
Užívaj šťastia, ktoré ešte máš.
Všetko pozemské podlieha striedaniu. Po rozkvete nasleduje zánik. To je večný zákon života. Akokoľvek je situácia priaznivá, prechádza fázami, kde je na začiatku vzostup a na konci zostup. To ťažšie v našom živote môže byť síce potlačené, ale nie natrvalo odstránené. Vráti sa to. Tento fakt tu však nie je preto, aby nám spôsoboval frustráciu. Má skôr zabezpečiť to, že v období úspechu, blaha a šťastia, neupadneme do zaslepenia a budeme sa držať pri zemi. Múdrosť je skrytá v tom, že ak prežívame obdobie rozvoja, tak si ten moment užívajme, ale s vedomím toho, že pri dovŕšení tohto stavu prijmeme zároveň aj to, čo prirodzene nasleduje. Ak si toto uvedomíme, nebudeme chcieť predlžovať to, čo už skončilo a budeme tak čerpať silu z toho, čo práve nastalo. Dá sa povedať, že vtedy nebudeme robiť chyby. Pretože tým, že nebudeme chcieť to, čo už nie je možné, budeme pociťovať naplnenie i v dobách náročnejších, krízových. V poslednej fáze hexagramu „Rozkvet“ stojí:
Obranný val sa rúca do priekopy.
Teraz nepovolávaj vojsko.
Jeho vlastné miesto dostáva výstrahu i poverenie.
Vytrvalosť prinesie zahanbenie.
Dolieha to, čo sa vždy musí stať – premena, v ktorej je prirodzené sa poddať. Jedine to nám pomôže byť naplno v kontakte so sebou samým. Nenechať sa oslabovať názormi druhých a tým, čo sa odohráva okolo nás. Ak by sme takémuto procesu chceli vzdorovať, bolo by naše zrútenie ešte horšie a následkom by bolo naše vlastné zahanbenie. Treba si teda uvedomiť, že už v procese vzostupu je zárodok zostupu! Nie je to smutné, je to fakt. Dobrou správou ale je, že to funguje aj opačne – v procese zostupu, v procese, ktorí nemáme radi, pretože vtedy sa nám nedarí, cítime sa zle, upadáme a hanbíme sa za to, sa zárodok následného vzostup už objavuje.
Hexagram „Úpadok“
Zlí ľudia nie sú ku prospechu.
Vytrvalosť ušľachtilého človeka nie je na mieste.
Veľké odchádza, malé prichádza.
Hexagram je priradený k mesiacom august, september, kedy rok prekročil svoj vrchol a pripravuje sa na jesenné vädnutie. Vo vnútrach začíname pociťovať prichádzajúcu slabosť a cítime, že nátlaky zvonka nám nerobia moc dobre. Mnohí ľudia, ktorí na nás tlačia, sa chovajú hlúpo, egoisticky, sú plní nevedomosti. Vhodné je vtedy s nátlakmi takých ľudí nebojovať a utiahnuť sa viac do seba, kde môžeme objaviť naše skutočné potreby a procesy vnútornej premeny. Takýto ušľachtilí ľudia sa teda nedajú vo svojom vnútri zmiasť. Aj napriek tomu, že plody ich procesu vtedy navonok nevidno, predsa títo ľudia v tichosti ostávajú v kontakte so sebou a rozvíjajú sa ďalej. Kríza nie je prehra, je to prejav prirodzeného momentálneho oslabenia. A práve v takejto slabosti je sila. Je to prejav vnútornej sily, tej miazgy života, v zotrvaní vo svojom, ktoré práve v tomto období nie je vhodné na prienik do vonka. Hexagram ďalej radí:
Tak sa ušľachtilý človek uchýli ku svojim hodnotám,
aby unikol ťažkostiam.
Nenechá sa uctievať platmi.
Pokiaľ sa aj navzdory dočasnej, ale prirodzenej prázdnote bojíme vstúpiť do seba, stiahnuť sa z „verejného priestoru“ a snažíme sa naďalej fungovať navonok tak, akoby v nás k žiadnym zmenám nedochádzalo, môžeme sa napríklad v pracovnom živote dostať do situácie, kedy začneme prijímať ponuky, ktoré vyzerajú lákavo. To môže byť pre nás nebezpečné. Môžeme začať robiť to, s čím v hĺbke svojej duše nesúhlasíme, v čo vlastne neveríme, to, čo nás nenapĺňa. Ak také ponuky prijmeme, tak miesto radosti pocítime ešte hlbšiu frustráciu alebo zmätok. Je to moment, kedy sa od seba oddeľujeme. Múdry človek dočasne skryje svoju cenu a stiahne sa na čas do ústrania. Jeho vytrvalosť mu nakoniec prinesie úspech.
Znášať ich a trpieť
znamená pre nízkeho človeka zdar.
Veľkému mužovi slúži uviaznutie k úspechu.
Existujú ľudia, ktorým uviaznutie a ústranie nevyhovuje a nebránia sa podliezavo lichotiť vplyvným ľuďom, brať ponuky, ktoré im dávajú len dočasný a povrchný prospech. Často krát sú náchylní zalepiť si oči prácou a ponukami, ktoré sú v rozpore s ich vnútrom, ale navonok sú komerčne zaujímavé. Tým sa dostanú do zamotaného kola, ktorý im neprospieva. I-ťing nazýva takých ľudí jednoduchými, nízkymi. Tento typ človeka stále po niečom prahne a možno to aj dosiahne, ale jeho duša sa nemôže kvalitatívne rozvinúť. A tak sa stáva, že po čase títo ľudia cítia, že nestačia na zodpovednosť, ktorú na seba zobrali. Aj keď to neukazujú navonok, možno sa aj začínajú vo vnútri hanbiť. A tu je podľa I-ťingu začiatok obratu:
Mať nebeský mandát nie je chyba.
Rovnako zmýšľajúci sa teší požehnaniu.
A ďalej sa to vyvíja takto:
Uviaznutie ustupuje.
Pre veľkého človeka šťastie.
Iba ten, kto ostal v spojení so sebou vo svojom vnútri, iba ten, kto v ústraní nechával vykvasiť svoje nové, doposiaľ skryté kvality, a nemrhal silou navonok, tak ten sa môže opäť vrátiť k plnohodnotnej práci a bude ju vykonávať s novým sviežim dychom.
Konfucius o tom píše: „Nebezpečenstvo vzniká tam, kde sa človek cíti na svojom mieste istý. Skaza hrozí tam, kde sa človek snaží uchovať súčasný stav vecí. Zmätok vzniká tam, kde má človek všetko v poriadku. Preto ušľachtilý človek, keď si je istý, nezabúda na nebezpečenstvo; keď zotrváva, nezabúda na skazu; a keď má poriadok, nezabúda na zmätok. Tým sa dostáva do bezpečia a ríša bude uchovaná.“
A preto sa nebojme momentu, kedy cítime, že určité veci nám už nejdú tak ako predtým. Nebojme sa zastaviť, pozrieť sa úprimne sami sebe do očí a priznať si únavu, prázdnotu, a nechať to všetko vyhniť. Neznásilňujme sa za každú cenu byť produktívny a stále na výslní. Vedzme, že práve vtedy sa rodí začiatok našej novej sily a nového dychu. Iba tak môžeme robiť niečo, čo rezonuje s našim vnútrom. O tom je kríza.
Použité citáty hexagramov a inšpirácie pri písaní textu z knihy Richarda Wilhelma „I-ťing Kniha proměn“ (Portál 2003) a z knihy Michela Vinoradoffa „Yi Jing Běh osudu“ (Pagoda 2007).
