Rozhovor so Zunou o knihe Múdrosť stromu – tvorivý sprievodca
text_Ljuba Tsang_2025
Ljuba: Zuna, keď sme sa naposledy rozprávali, pracovala si na redakcii prekladu taoistického textu do slovenčiny. Išlo o knihu Múdrosť taoizmu od Evy Wong. Dnes by som sa rada porozprávala o tvojej novej knihe – Múdrosť stromu – tvorivý sprievodca. Ako vznikol nápad napísať ju?
Zuna: Prvotný impulz prišiel od mojej dcéry Jasu. Keď som písala Múdrosť stromu, dávala som jej čítať rukopis, aby mi povedala, čo si o ňom myslí. Bola som zvedavá, či moje myšlienky dokáže vnímať aj mladý človek. No a jej reakcia bola pre mňa prekvapivá – povedala, že čítanie tej knihy je pre ňu hlboko transformačné, a že by bolo skvelé, keby som pridala rôzne úlohy a cvičenia – niečo, čo ľuďom pomôže tieto myšlienky precítiť a zakomponovať do vlastného života.
Ljuba: Takže táto druhá kniha vlastne vznikla z jej podnetu?
Zuna: Áno. Povedala som jej, že do knihy Múdrosť stromu sa tento nápad už nezmestí, a že ak chce, aby taká kniha vznikla, musí mi s tým pomôcť. Takže sme sa do toho pustili spolu. Jasu mi pomáhala navrhovať otázky, úlohy, cvičenia a aktivity, ktoré idú ruka v ruke s jednotlivými témami v knihe Múdrosť stromu. Chceli sme, aby si čitatelia mohli nielen čítať o princípoch prírody a taoistickej múdrosti, ale aby ich mohli aj zažiť – na vlastnej koži, vo svojom pohybe, v dotyku so stromami, vo svojom prežívaní, a to nielen počas pobytu v prírode, ale hoc aj v meste a v kolobehu každodenného života.
Ljuba: Aké to bolo písať ju spoločne s vlastnou dcérou?
Zuna: Krásne a prirodzené. Jasu vyrastala v blízkosti stromov, vníma ich hlboko a spontánne. Má v sebe hravosť a schopnosť vytvárať kreatívne úlohy, ktoré podporujú intuíciu a cítenie. Veľa sme sa rozprávali, skúšali jednotlivé cvičenia samy na sebe, prechádzali lesom a zapisovali postrehy. Každá sme do knihy vložili niečo svoje – moje vnímanie je viac taoistické a filozofické, Jasu priniesla pohľad mladej duše, ktorá prirodzene vníma jemné súvislosti medzi sebou a moderným svetom. Má tiež spisovateľského ducha, vie sa hrať so slovami, píše básne, dobre sa s ňou filozofuje, takže tá spolupráca bola veľmi príjemná a plodná.
Ljuba: Bola to vaša prvá knižná spolupráca?
Zuna: Vlastne nie – v rovnakom čase sme spolu pracovali aj na preklade prvej knihy Múdrosť stromu do češtiny. K tomu ma krátko po jej vydaní oslovilo vydavateľstvo NOXI a tak prirodzene vyplynulo, že sme pracovali na dvoch knihách naraz. Hoci Jasu predtým žiadnu knihu do češtiny neprekladala, vedela som, že to zvládne – dokonale rozumie textu aj mojej poetike, a češtinu ovláda výborne. Jej preklad je krásny, citlivý a verný duchu knihy.
Ljuba: Kniha teda obsahuje rôzne cvičenia. Mohla by si spomenúť niektoré, ktoré sú viac tvorivé alebo psychologické?
Zuna: Samozrejme. Kniha je koncipovaná ako sprievodca celým rokom, pričom sledujeme vývoj energie prostredníctvom života stromov. Na každý mesiac sme pripravili zadania, úlohy a priestor na tvorbu, ktoré súvisia s daným mesiacom a ročným obdobím. Zameriavame sa na to, čo nám stromy zrkadlia a ako toto ich zrkadlenie môžeme využiť v živote a v spoznávaní samého seba.
Jedným z cvičení, ktoré sa tiahne celou knihou, je napríklad pozorovanie jedného stromu počas celého roka. Čím dlhšie ho sledujeme, tým viac paralel vidíme vo vlastnom živote. Na jar, keď stromy kvitnú, sa zamýšľame nad tým, čím “kvitneme” aj my – v čom sme dobrí a v čom sa nám v živote darí. Na jeseň, keď stromy púšťajú svoje listy, je to výzva pre nás, aby sme sa zamysleli nad tým, čo už v našom živote nepotrebujeme a čo by sme mohli pustiť. Môže to byť niečo materiálne alebo mentálne. V zime, keď stromy “spia”, vyzývame ľudí k tomu, aby si dovolili odpočinok a zamysleli sa nad tým, prečo máme tendenciu neustále niečo robiť.
Ďalšou dôležitou súčasťou knihy je priestor pre prehlbovanie pocitu vďačnosti – na zaznamenávanie toho, za čo sme vďační. Vnímam, že my ľudia všetko berieme ako samozrejmosť, že stále máme nejaké potreby, stále niečo vymýšľame a neuvedomujeme si, že veľa toho už máme a hlavne, že máme byť za to aj vďační. Bola by som rada, keby si prostredníctvom tejto knihy ľudia zvykli častejšie si uvedomovať za čo sú vďační a aj tú vďaku prejavovať.
Ljuba: Znamená to, že do knihy sa dá zapisovať a kresliť?
Zuna: Áno, presne tak, dokonca sa do nej dá aj lepiť a k niektorým cvičeniam sa podľa potreby vracať. Je to naozaj interaktívna kniha, kde má čitateľ priestor na svoje úvahy a kreativitu.
Ljuba: V knihe sa však nachádzajú aj čchi-kungové cvičenia. Ako je to s nimi?
Zuna: Kniha obsahuje 12 čchi-kungových cvičení a meditácií so stromami, ktoré pomáhajú človeku naladiť sa na energiu stromov a pracovať so svojou vlastnou životnou silou. Každé cvičenie je podrobne popísané a sprevádzané ilustráciami Peťa Žuffu. Naladenie sa na čchi stromov je proces, ktorý si vyžaduje pravidelnú prax a tieto cvičenia môžu slúžiť ako skvelý začiatok a sprievodca.
Ljuba: Ktoré máš ty osobne najradšej?
Zuna: Mám ich rada niekoľko, no jedno z najzákladnejších robím skoro denne – volá sa Uzemnenie a zakorenenie. Tak ako je strom cez svoje korene pevne prepojený so Zemou, aby mal stabilitu, aj človek potrebuje mať svoj “energetický koreň”, ktorý ho ukotví. Tento energetický koreň nám pomáha udržať stabilitu, zvládať ťažkosti a životné výzvy. Ľudské korene síce nie sú fyzické, ale energetické – a môžu byť rovnako silné a stabilné ako korene stromov. Cvičenie, ktoré pomáha vytvoriť túto energetickú stabilitu, je základom v mnohých tradičných čchi-kungových a bojových umeniach. Stabilita tela, ktorú si budujeme počas cvičenia, sa potom prenáša aj do mentálnej roviny.
Ljuba: V knihe je aj popis jedného z najznámejších čchi-kungových cvičení, ktoré sa volá Stáť ako strom alebo jednoducho Strom. Tomu sa asi mnoho ľudí poteší.
Zuna: Áno, venujem mu v knihe 6 strán. No myslím, že sa potešia aj zoznamu účinkov jednotlivých stromov na naše zdravie. V knihe uvádzame účinky viac ako dvadsiatich stromov, ktoré podľa skúseností majstrov čchi-kungu majú špecifické účinky na telo a myseľ človeka.
Ljuba: Viem, že pôvodne si chcela zahrnúť tieto cvičenia už do prvej knihy Múdrosť stromu.
Zuna: Áno, ale nakoniec sa tam nezmestili, takže dostali svoj priestor až teraz. Som tomu vlastne rada, pretože táto druhá kniha, ktorá je viac praktická, im dáva väčšie opodstatnenie. Jasuin cit pre interaktivitu a moja túžba sprostredkovať informácie o čchi-kungových cvičeniach so stromami nám pomohli vytvoriť formát, ktorý umožňuje ľuďom ísť oveľa hlbšie – nielen na mentálnej, ale aj na fyzickej a energetickej úrovni.
Ljuba: Keď sme sa rozprávali o tvojej knihe The Tao of Movement, spomínala si, že pri písaní sa ti často stáva, že napíšeš viac, než sa do knihy zmestí. Bolo to tak aj teraz?
Zuna: (smiech) Presne tak! Vždy napíšem viac, než sa nakoniec použije. Niektoré texty, ktoré sa do kníh nezmestia, ostávajú v „šuflíku“. Ale už druhýkrát sa mi stalo, že nevyužitý materiál z jednej knihy položil základy pre vznik ďalšej. Prvýkrát to bolo pri knihe Meridiány – dráhy života, keď z nepoužitých častí vzniklo gro knihy Cvičenie ako liek. Som vďačná vydavateľstvu Ikar, že tieto moje nápady podporuje a knihy mi vydáva.
Ljuba: V knihe sa venuješ aj kulinárskym a liečivým receptom. Môžeš nám o tom povedať viac?
Zuna: Áno, v knihe nájdete rôzne recepty – či už na čaje, tinktúry, sirupy alebo jedlá, v ktorých hrá hlavnú úlohu to, čo nám dávajú stromy. A práve to ma vždy nanovo fascinuje – koľko pokladov nám stromy poskytujú, a my si to často ani neuvedomujeme! Veľa ľudí napríklad netuší, že škorica je vlastne kôra stromu, že vanilka pochádza z orchidey, ktorá rastie na stromoch, alebo že agar, používaný v dezertoch, sa získava z morských rias, ktoré sa zachytávajú na mangrovníkoch. A to je len zlomok toho, čo nám stromy ponúkajú – od jedlých listov, kvetov, plodov až po miazgu, z ktorej sa dá pripraviť liečivý sirup. Myslím si, že ak si toto viac uvedomíme, náš vzťah k stromom sa môže ešte prehĺbiť.
Ljuba: Vedela by si zhrnúť pre koho je táto kniha určená? Kto ju najviac ocení?
Zuna: Myslím, že každý, kto cíti spojenie s prírodou a chce ho rozvíjať. Je pre ľudí, ktorí milujú lesy, stromy, ale aj pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o sebe, o svojom vnútri, o rytme života. Často si myslíme, že stromy sú len súčasť krajiny okolo nás, ale v skutočnosti sú hlbokým zrkadlom nášho vlastného vnútra. Táto kniha je pre tých, ktorí sú ochotní do tohto zrkadla nazrieť a nechať sa viesť jeho múdrosťou.
Myslím si, že kniha môže byť nielen inšpiráciou pre jednotlivcov, ktorí majú blízky vzťah k prírode, ale aj užitočnou príručkou pre učiteľov prírodovedy či pedagógov v školských kluboch. Môže im poskytnúť nápady a metódy, ako deťom sprostredkovať hlbší kontakt so stromami, ako ich učiť pozorovať prírodu s otvorenou mysľou a ako vnímať súvislosti medzi životom stromov a naším vlastným životom.
Ljuba: To znie nádherne. Kedy a kde si ju ľudia budú môcť kúpiť a začať s ňou pracovať a tvoriť?
Zuna: Kniha vyjde 18. marca, ale už teraz je dostupná v predpredaji cez eshopy alebo aj cez môj web (možnosti nájdete tu). Pripravujeme aj jej oficiálne uvedenie do života, ktoré sa uskutoční 2. apríla. Opäť ho bude moderovať Martin Nikodým. „Krstnou mamou“ bude moja učiteľka, lesníčka Berta Stašková, ktorá založila Slovenskú asociáciu lesného kúpeľa. Lesný kúpeľ (šinrinjoku) je terapeutická metóda liečenia lesom, ktorá vznikla v 80. rokoch v Japonsku. Vedela som o nej už dávno a keď sa naskytla možnosť študovať ju aj u nás, neváhala som. Vďaka Berte a jej mužovi Ďusovi, som sa teda stala aj sprievodkyňou lesného kúpeľa a hodlám sa tomuto krásnemu terapeutickému smeru venovať u nás, v Centre Pangea v Orlických horách, a pomáhať ľuďom liečiť sa lesom.
Ljuba: Japonsko – viem, že si touto krajinou fascinovaná. Do akej miery sa táto fascinácia odráža v tejto knihe?
Zuna: Veľmi! Je možné, že by bez vplyvu Japonska na moju dušu vlastne ani nevznikla a nevyzerala by tak, ako vyzerá. Japonsko ma vždy priťahovalo svojou estetikou, spiritualitou a aj vzťahom k prírode, k horám, riekam a k stromom. Keď tou krajinou cestujem, pozorujem ako so stromami ľudia komunikujú a vnímajú ich a ako im prejavujú úctu. Je to pre mňa nesmierne dojímavé, ale aj poučné. Vždy keď Japonsko navštívim, robím si tam svoj vlastný výskum vzťahu Japoncov ku stromom a vraciam sa domov s veľkým množstvom fotiek a zápiskov. Prirodzene s tým študujem aj japonský šintoizmus a zenový budhizmus, a intenzívne čítam japonskú poéziu. Táto kniha je tým všetkým prirodzene veľmi ovplyvnená.
Ljuba: Áno, tvoj zápal pre toto štúdium je naozaj vidieť. Tuším, že z neho vznikne ešte jedna kniha. Myslím, že by sme mohli urobiť ďalší samostatný rozhovor len o tom. Čo povieš?
Zuna: S radosťou! O Japonsku hovorím veľmi rada – a ešte radšej sa s ľuďmi delím o to hlboké, čo sa tam učím.
Ljuba: Ďakujem za rozhovor, Zuna. A prajem knihe, aby si našla svojich čitateľov.
Zuna: Aj ja ďakujem a prajem všetkým, ktorí ju budú držať v rukách, aby im priniesla to, čo práve potrebujú.
