Text_Zuna Vesan_2016
Pre taoistov je ľudské telo určitým privilegovaným miestom pre skúsenosť s tao. Nelipnú na ňom, práve naopak – jeho nekonečné premeny končiace smrťou vnímajú ako potrebný fakt. No hlboko si vážia jeho existenciu, vnímajú ho ako „cisárstvo“, priestor pre kultiváciu ducha a vnútornú alchýmiu. Telo je zhmotnením taoistickej filozofie. Princípy, ktoré sa odohrávajú v makrokozme, zrkadlia sa aj v mikrokozme ľudského tela. Filozofia sa v ňom tým reflektuje, má možnosť sa realizovať a vyvíjať.
V ľudskom tele a jeho procesoch nájdeme princípy jin a jang a ich vzájomné pôsobenie, koncept piatich premien energie (päť elementov) je v ňom zhmotnený do formy orgánov a ich funkcií. Nájdeme v ňom aj priestor pre rôzne alchymistické procesy kultivácie energie čchi. Preto je dodnes dennodenná práca s energiou čchi tela súčasťou čínskej kultúry a našťastie cez čchi-kung, tchaj-ťi-čchuan a rôzne bojové umenia sa môžeme s jej esenciou stretnúť aj v našich končinách.
Tešiť sa z nového dňa pohybom svojho tela
Je ráno, sedem hodín. V Pekingu sa o takomto čase začína zaplňovať každý park, každý „ostrov“, kde je tráva, voda, stromy, i keď je to všetko obkolesené železnou realitou moderného 14-miliónového veľkomesta. Vojdem dnu a žasnem. Super aktívne mravenisko super aktívne sa hýbajúcich ľudí, tešiacich sa z nového dňa pohybom svojho tela. Do deviatej tu nachádzam ukážku všeličoho – ľudí cvičiacich čchi-kung, tchaj-ťi-čchuan, iné bojové umenia, ľudí nabíjajúcich sa energiou od stromov, či z jazera, tanečnice, ľudí hrajúcich ping-pong, atď. A aby to neostalo len pri tradičných formách, tak tu stretávam aj novšie štýly ako jogging, aerobic či posilňovanie na všemožných nástrojoch za týmto účelom vytvorených. Mladých tu veľmi nevidno, no park je neuveriteľne plný ľuďmi vo veku asi od 35 do 100 rokov. A toto sa zopakuje v pokojnejšom režime i večer. Pozorujem, nasávam, pridávam sa. Vravím si, že pri takýchto činnostiach si Pekingčania dokážu pekne užívať aj bláznovstvo tohto veľkomesta a to radosťou zo svojho tela. A čo robí priemerný slovenský pracujúci? Nechcem zovšeobecňovať, ale mám pocit, že väčšina z nás si dáva sprchu na prebudenie, kávu na naštartovanie, alebo už sedí v aute smerom niekam do kancelárie. Obávam sa, že staršie ročníky majú ráno namierené k lekárovi. Škoda, že naše prostredie nie je presiaknuté nejakou filozofiou, ktorá by učila ľudí zodpovednosti za svoje zdravie, za zdravie svojho tela a radosti z neho. O to viac čakáme v čakárňach u lekárov.
Na mojich tanečných hodinách, ktoré som viedla v Pekingu, som mala prekladateľku, ktorej som samozrejme nerozumela ani slovo, ale vždy som správnosť prekladu pozorovala na pochopení študentov. Bola som zvyknutá jej nerozumieť, iba vnímať tok jej hlasu. Raz som svojim študentom vysvetľovala základnú vec môjho pohybového učenia – dva smery energetického toku chrbtice – jeden za kostrčou a druhý za temenom. Vtedy môj sluch v jej preklade rozpoznal slovo „Pajchuej“ a zbystrila som pozornosť. Rozihrali sa mi všetky bunky tela radosťou, pretože slovo Pajchuej poznám. Prekladá sa ako „Sto stretnutí“ a je to silný energetický bod na temene hlavy, s ktorým sa pracuje v akupunktúre, shiatsu, či v čchi-kungu. Pod „sto stretnutiami“ sa rozumie potenciál tohto bodu prepojiť nás s univerzom. My povieme obyčajné „temeno“, teda určité anatomické miesto na hlave, ale Číňania ho poeticky a významovo považujú za „Sto stretnutí“. U nás je tento výraz známy len pár zasvätencom, v Číne bežnou súčasťou života. Táto skúsenosť mi pomohla zažiť, že taoistická filozofia je súčasťou aj dnešného každodenného života Číňanov. Dokonca aj života mladých Číňanov, ktorých som mala možnosť učiť, a ktorí sú tiež „pripútaní“ k smartfónom, či obdivujú všetko zo západu.
S ľudským telom pracujem od doby, kedy ma rodičia ako štvorročnú priviedli do telocvične na gymnastiku, kde som si pár rokov dávala nohy za hlavu, balansovala na kladine, robila saltá či visela na rebrinách. Profesionálne sa telu venujem 25 rokov. Učím ľudí rozumieť svojmu telu – jeho konštrukcii, funkčným možnostiam i obmedzeniam a samozrejme aj rozumieť jeho energetickým súvislostiam cez informácie o tokoch energie v meridiánoch a jej transformácii v energetických centrách. Cestou k tomu sú mi tanec, čínska medicína, čchi-kung, joga, ale aj poznatky samotnej anatómie ľudského tela. Telo sa pre mňa stalo obrovskou studnicou informácií, faktov, objavov a súvislostí a samozrejme aj priestorom pre kultiváciu svojej duše, svojho tela a energie v ňom. Vďaka taoistickej filozofii som zistila, že telo je kniha plná múdrostí o fungovaní univerza a zároveň plná ľudskej poetiky. Začala som túto knihu intenzívne čítať a o svoje objavy z nej, ktoré mám overené na vlastnom tele, by som sa rada podelila s vami prostredníctvom tejto série článkov.
Orgánový systém ako dobre fungujúci štát
Pozrime sa na úvod na orgány tela. V západnom poňatí orgánového systému je každý z orgánov samostatnou jednotkou. Dá sa vyoperovať, implantovať a „hotovo“. Čínska medicína, vychádzajúca z filozofie taoizmu, sleduje prírodu a toky energie v nej, sleduje človeka ako súčasť tejto prírody a vidí teda orgány z iného uhľa pohľadu. Na základe dlhodobých pozorovaní tela, jeho procesov, cyklov a tendencií, čínska medicína zistila, že náš orgánový systém je prirodzene vymyslený tak, aby spoločne fungoval ako dobre usporiadané štátne zoskupenie. Zoskupenie, kde každý člen je za niečo zodpovedný – od cisára, cez ministrov, až po bežných úradníkov. Symbolicky uvažujúci taoisti dali jednotlivým orgánom určité prívlastky podľa toho, čo majú v našom tele, poeticky povedané v našom cisárstve, na starosti. Existuje medzi nimi dokonca hierarchia, ale tá sa vymyká boju o moc. Naopak, je základom spolupráce.
Srdce je cisár, vládca všetkých orgánov. Je zodpovedný za jasný úsudok a komunikáciu so svetom univerza. Je sídlom psychiky a vedomia. Pľúca sa nachádzajú v tesnej blízkosti srdca, sú teda jeho vrchným kancelárom, alebo najvyšším hodnostárom pre rytmické usporiadanie všetkých životných pochodov a prúdenie čchi po tele. Slezina je zdrojom života pre ostatné orgány. Musí byť preto kontrolom, ktorý má dohľad nad tým, čo do organizmu cez potravu vchádza. Zároveň sa slezina ako takýto úradník podieľa na transformácii potravy v tele a na jej premene na čchi. Obličky sú „prameňom“ života, dohliadajú na skladovanie čchi a sú teda radou, ktorá zodpovedá za zvyšovanie čchi v tele. Pečeň je generálom ostatných orgánov. Zodpovedná za celkovú stratégiu a plánovanie, pochádzajú z nej úvahy a taktické plány celého orgánového systému. Žalúdok je úradníkom zodpovedným za verejnú zásobáreň potravou. Močový mechúr je ako asistent obličiek zodpovedný za poslednú transformáciu tekutín. Čistú časť, vo forme pary ponechá v tele na zavlaženie a nepotrebnú zakalenú časť vráti zemi. Hrubé črevo je hlavný úradník pre presuny v spolupráci s pľúcami. Je správcom stôk, odchádza z neho to, čo sa premenilo.
Tenké črevo je dvorný dodávateľ živín pre telo. Má schopnosť rozpoznať, čo je podstatné, čo musí organizmus vstrebať. Prijíma, rozlišuje a premieňa tak, aby bolo zo zložiek možné budovať krv. Žlčník je spoľahlivým a verným pomocník cisára, akýmsi oficiárom spravodlivosti. Riadi a ovláda náš úsudok, odhad, rozvahu, názory, ale aj to, ako ich budeme presadzovať. Ovláda to, aké rozhodnutia činíme, dáva im ráznosť, dáva energiu nášmu vystupovaniu. Dáva schopnosť orientovať sa v situáciách, podľa toho robiť rozhodnutia, riešiť.
Som presvedčená, že ak by sme sa aj my tu na západe naučili pozerať sa na telo trochu iným spôsobom, zmenil by sa náš vzťah k nemu. Pozrime sa napríklad na maternicu. Maternicu taoisti považujú za „srdce podbruška“. Spojenie slov „srdce podbruška“ nám hneď ponúka iné asociácie, než pozerať sa na ňu ako na kus svaloviny. Každý z nás má počiatok v maternici a zároveň mu maternica poskytla priestor na vývoj. Maternica preto zastáva v našom živote dôležité miesto. Je ako chrám vstupu ľudskej duše do ľudského tela, a preto je považovaná za srdce podbruška. Podbruško vnímajú taoisti ako oblasť pre silné energetické centrum, tzv. spodný tantchien. Maternica a spodný tantchien sú hlavné skladiská energie obličiek, a preto je táto oblasť často nazývaná „Morom energie čchi“. Je to miesto, kde čchi sídli a kde je pôvodná energia skladovaná. Maternica teda nie je len nejaký sval, ktorý sa po skončení reprodukčného života ženy môže z tela vyrezať. Doslovný preklad čínskeho znaku pre maternicu Nü-c´-pao znamená žena-dieťa-palác. Nazývajú ju preto „maternicový palác“ alebo „detský palác“, či dokonca „nebeský palác“. Pri slove „palác“ sa prirodzene naša úcta k maternici znásobí a začneme ju vnímať a správať sa k nej inak.
Ľudské telo je pre taoistov mikrokozmos v makrokozme. Máme jedinečnú dušu, ktorá je v konečnom dôsledku spätá s univerzálnym vedomím. Zostávame osobití ako každý list na strome, čo má svoj vlastný mikrokozmos, ale zároveň sme súčasťou celku, rovnako ako je každý list spojený so všetkými ostatnými listami na strome – na makrokozme. Taoizmus vedie k duchovne založenej úcte k prírode, k pociťovaniu prítomnosti tao vo veciach a tvoroch a k harmónii s veľkými rytmami univerza. Vedie teda aj k úcte k telu, ktoré nám bolo zverené a k našej zodpovednosti sa oň adekvátne starať.
Uverejnené v časopise Vitalita / 2016