Múdrosť stromu
Taoistický sprievodca plynutím života
Zunu Vesan inšpiruje a ovplyvňuje taoistická filozofia už vyše 20 rokov. Počas svojho života na horách zistila, že túto múdrosť netreba hľadať len v knihách a u ľudských učiteľov, ale že je všade navôkol nás. Jej veľkými učiteľmi taoizmu sú stromy. Svojim životom a vývojom, svojim dokonalým naladením sa na energiu Zeme i vesmíru, svojou schopnosťou prispôsobovania sa, či svojim špecifickým používaním času a priestoru, poskytujú nesmierne veľa inšpiratívnych odkazov a múdrych myšlienok.
Kniha je dialógom medzi Zunou a stromami, ktoré ju zasväcujú do taoistickej filozofie svojimi osobnými životnými skúsenosťami, ale aj myšlienkami ľudských taoistických filozofov ako Lao-c´, Lie-c´, Čuang-c´ a iných, či múdrymi výrokmi z niektorých starých čínskych lekárskych spisov, ale aj z najstaršej kánonickej knihy Knihy premien I-ťing.
Kniha sleduje vývoj energie v priebehu premien ročných období a života stromov počas nich. Má 4 základné časti, v ktorých obsahuje 52 kapitol (jedna kapitola na každý týždeň v roku). Počas nich Zuna cez reč stromov čitateľovi približuje základné taoistické myšlienky, ako jin-jang, energiu čchi, či konanie v nekonaní (wu-wej), píše v nej o potrebe spomaliť, meditovať, o schopnosti pustiť a nelipnúť na ničom, o dôležitosti skutočného oddychu, o kráse nedokonalosti, či užitočnosti neužitočného, ale aj o úcte k prírode a jej múdrosti.
Na knihe spolupracuje s grafickým dizajnérom Jurajom Šramkom. Bude plnofarebná, s ilustráciami a fotografiami stromov, ale aj s kaligrafiami, ktoré pre túto knihu tvorí čínsky kaligraf žijúci v Bratislave Paolo Zhang.
Keďže Zuna má dušu umelkyne, chcela by v knihe vytvoriť ďalšiu vrstvu, na ktorej spolupracuje s hudobníkom Maokom. Každá časť knihy bude prepojená s určitou Maokovou skladbou, špeciálne vybratou pre účel čítanej témy. Tú si čitateľ môže (ale aj nemusí) nájsť na kanáli youtube cez QR kódy uvedené v knihe. Kniha tak ponúkne čítanie s hudbou, ktorá textu pomôže vytvoriť iný rozmer.
Hlavnú knihu Múdrosť stromu bude nasledovať jej pracovná kniha. Tá čitateľovi ponúkne priestor na hlbšie vnorenie sa do myšlienok pôvodnej knihy, priestor pre vlastné úvahy, či osobné skúsenosti, ktoré potrebuje uchopiť cez hlbšie porozumenie. Pracovná kniha zároveň ponúkne popis 12 špeciálnych čchi-kungových cvičení so stromami, sprevádzané ich ilustráciami z dielne Petra Žuffu, a aj nejaké recepty využívania produktov stromov pre liečebné či kulinárske účely. Pracovná kniha tak pomôže čitateľovi myšlienky pôvodnej knihy ľahšie integrovať do života a aplikovať ich v ňom.
Kniha Múdrosť stromu vyjde v marci 2024 a pracovná kniha k nej, spolu s audioknihou, vyjde v októbri 2024 pri príležitosti Medzinárodného dňa stromov.
Zoznámte sa s ďalšími knihami z produkcie Zuny Vesan
Pokiaľ by ste chceli knihu podporiť – prispieť na tvorbu kaligrafií, hudby, fotografií, ale aj textu, prerolujte sa až na spodok tejto stránky, kde nájdete informácie ako na to :-). Vďaka!
Ukážka z knihy (časť o wu-wej, zaradená k mesiacu december)
Strom je majstrom konania v nekonaní
„Večné tao bežne nekoná a predsa neexistuje nič, čo by nebolo vykonané.“
Lao-c´
Len čo ho vietor zoblečie úplne donaha a dážď z neho omyje posledný prach, strom začne naplno kontemplovať. V zime, s dychom stiahnutým do vnútra, začína v hĺbke svojej večnosti čakať. Strom je majstrom v čakaní, je obnaženým stelesnením trpezlivosti. Jeho čakanie však nie je akousi čiernou dierou. Vyžaduje si od neho určitú dávku „smrtischopnosti“, odovzdaniu sa toku života, kedy musia umrieť všetky jeho túžby, očakávania, či nutkania. Vyžaduje si to však aj čakanie na správnu chvíľu, kedy už bude treba, aby niečo urobil. A tým nás učí, ako sa esencia čakania môže premeniť na priezračný magický diamant. Tým diamantom je tzv. pravá chvíľa, chvíľa, kedy to, čo má prísť a to, čo sa má prejaviť a nastať, nadíde v správny čas. To je jeden z najcharakteristickejších princípov taoistickej filozofie, wu-wej – konanie v nekonaní. Je to alchýmia života, podvolenie sa transformáciám bez nášho pričinenia.
Počas zimnej prechádzky pristupujem k starému zasneženému dubu a dovolím si ho pri tom čakaní nachvíľu vyrušiť, aby mi pojem wu-wej objasnil bližšie. Je spomínaný v mnohých knihách o tau, ale nedá sa uspokojivo a jednoznačne preložiť. Je to z dôvodu, že západné ponímanie významu slov je založené na úplne inom princípe ako ponímanie významu starých čínskych znakov a zároveň si pochopenie jeho mnohovrstvového významu vyžaduje viac času a naladenia sa.
Znak pre wu-wej
Dub sa na mňa zapozerá a pomaly vysvetľuje: „Wu-wej zvyknete prekladať ako nekonanie, či nezasahovanie. Pozri sa však najprv na čínsky znak tohto slova. Znak wu, ktorý vidno na hornej časti kaligrafie, znamená určitý zápor. Skladá sa zo stromov, ktoré boli zapálené, takže z nich nezostalo nič, iba popol. Wej v spodnej časti znaku môže znamenať veľa vecí. Napríklad niečo determinovať, určiť, v zmysle vybrať si niečo skôr ako niečo iné. Wej teda môže byť aj obyčajná ľudská činnosť, smerujúca k nejakému cieľu. Wej však znamená aj predložku pre.“
Predložku pre? Dub vidí otázku v mojich očiach a tak pokračuje: „Vy ľudia zvyčajne robíte niečo z nejakého dôvodu, teda pre niečo. Veci zvyknete robiť pre výsledok, ktorý chcete dosiahnuť. A tento výsledok sa môže ľahko stať sebeckým, môže sa skresliť do manipulácie a chamtivosti. Tým sa vaše činy pokazia a naštrbia aj prirodzený chod diania. Wu-wej by teda mohol v skutočnosti znamenať aj nekonanie kvôli zisku. Myslím, že to, čo stromom človek zo ziskuchtivosti robí, je toho príkladom.“
Mnohí ľudia wu-wej chápu ako lenivosť, apatiu, zaháľanie, či daromnosť. Ako pasivitu v čakaní, že za nás bude konať niekto alebo niečo iné. Myslím, že wu-wej nie je o tom. „Wu-wej,“ pokračuje dub, „znamená nechať veciam prirodzený priebeh. To značí začať konať vtedy, keď je to potrebné a nezasahovať, keď to potrebné nie je. Ja si v zime nepoviem, že ten chlad mi už roky lezie na nervy, že toľko zím tu len čakám a čakám, až sa z toho začínam nudiť. Nenapadne mi vymyslieť niečo, čím by som to čakanie urýchlil a prípadne zmenil princíp akým my stromy fungujeme. V zime nezakvitnem a ani nezarodím. Možno by som vás ľudí ohúril a získal vašu väčšiu pozornosť. Ale nepotrebujem to. Bolo by to nezmyselné snaženie a hlavne by som sa tým odpojil od taa.”
Strom teda nevynakladá aktivitu vtedy, keď to nie je potrebné. Premýšľam nad tým, že ak chce človek dosiahnuť stav wu-wej, tak by jeho základný postoj nemal byť primárne aktívny, ale skôr receptívny, načúvajúci a pozorujúci čo sa deje práve teraz a v akej situácii. Keď načúvame toku diania v živote, keď do neho nevstupujeme s našimi úmyslami a účelmi, tak môžeme spontánne vycítiť, kedy je potreba niečo urobiť a kedy veci nechať plynúť. Nejde teda o to, aby sme vôbec nekonali a odložili akékoľvek zámery, ale aby sme nimi neboli preplnení. Aby sme skôr vnímali prítomný okamih a na základe neho konali. A zbavili sa nutkavosti konať, len preto, že sme zvyknutí, alebo preto, že by sa to malo.
Uvedomujem si, že konať v stave wu-wej je pre nás ľudí náročné z toho dôvodu, že sme naučení mať za každou činnosťou účel, užitočnosť alebo cieľ. Tie ciele však častokrát, aj keď si to ani neuvedomujeme, nie sú naše. Alebo ich intelektuálne konštruujeme a tým odtŕhame od skutočnosti, namiesto toho, aby sme im dovolili, aby vytryskli z našich vlastných skutočných potrieb a možností a z potrieb a možností okolia. Toto zámerné smerovanie k nejakému cieľu sa nachádza úplne v protiklade k spontánnym procesom v prírode, ktoré sa dejú samy od seba.
Znak pre wu (zápor)
„Máš pravdu“, pokračuje dub, „vráťme sa však ešte na chvíľu k hornej časti znaku – wu. Spomínali sme, že zápor wu sa skladá zo stromov, ktoré boli zapálené, takže z nich ostal iba popol. Ten popol však v konečnom dôsledku v lese zúrodní pôdu. Lenže požiar nevznikol z pohnútky prírody vytvoriť zo stromov popol a vykonať ním zúrodnenie zeme pre skvalitnenie rastu ďalších stromov. Požiar skrátka vznikol a to, čo nastalo po ňom, je iba následok. Vám ľuďom sa v tomto prípade najprv zdá požiar hrozný a zničujúci, ale potom popol zase pozitívny. Príroda nerieši ani popud k požiaru a ani prospešnosť popola. V prírode je každý jav len premenou k niečomu čo vytvára nový život, nové možnosti. Sleduje prirodzený chod vecí a tak popol proste využije, pretože sa v tejto situácii ponúka. Ako súčasť celého systému je prepojená na veľký energetický zdroj, takže vie ako konať, aby prežila. Koná to, čo treba a vtedy, kedy treba. Už raz spomínaný čínsky výraz pre prírodu c-žan, znamená čosi ako je práve také aké to je, alebo ho možno preložiť aj ako to, čo je prirodzené. Takže wu-wej aj pre vás ľudí znamená konať podľa prirodzenosti, v konaní byť súčasťou prírody a vesmíru bez sebeckosti. Wu-wej vám poskytuje možnosť nekonať neprirodzene, a teda konať prirodzene. Konať bez nadmerného vedomého intelektuálneho plánovania, či nejakého účelu, zisku alebo pocitu užitočnosti. Konať spontánne teraz v tejto situácii. To je wu-wej.“
Premýšľam nad tým, že zatiaľ, čo sa veci v prírode pohybujú spontánne v prirodzenom prúde, my ľudia sme sa od tohto prirodzeného toku vzdialili. To je pre nás ľudí svojim spôsobom aj prirodzené. Problém však nastal v tom, že sme sa od prírody oddelili, keď sme nadobudli pocit, že sme niečo viac ako ona. Začali sme sa vyvíjať a inovovať spôsobom, akoby sme boli na tejto planéte len sami a nie súčasťou komplexnejších systémov, ktoré tu vznikali milióny rokov. Tým, že neustále čosi zveľaďujeme a bohužiaľ neúmerne a nasilu, zasahujeme do vecí, ktoré už sami dobre fungujú. Človek je dokonca hrdý na to, že prírodu ovláda. Avšak výsledkom tohto ovládania je extrémny úbytok dažďových pralesov, nadmerné napadnutie ihličnatých lesov lykožrútom, erózia pôdy a podobne. Pre človeka je ťažko predstaviteľné, že by mohol dosiahnuť niečo bez toho, že by niečo nevymyslel a nekonal. Má neustále potrebu niečo organizovať, riadiť, mať pod kontrolou. Z pohnútok ega robí často aj také veci, ktoré sú proti prírodným zákonom. Tým často vstupuje do prúdu života neprirodzenými nápadmi, násilným spôsobom, vykonštruovane, či unáhlene. Chce všetko riadiť, ovládať, zabúda, že všetko má svoj čas a tak na veci, na ľudí okolo, ale aj na seba tlačí. Zabúda napríklad, že je normálne mať na niečo energiu a chuť, a inokedy ich zase nemať. Občas to vyzerá, akoby so životom vlastne bojoval. Dub sa k mojim úvahám pridáva:
„A naopak, niekedy vo svojej laxnosti nechávate pomedzi prsty uniknúť to, čo je práve v danom okamihu potrebné urobiť, aby došlo k vývoju. Wu-wej totiž nie je len o nekonaní, o tom, že sa nemusíte o nič pokúšať, nič robiť, že všetko sa stane akosi magicky, a že k vám príde samo bez vašej vynaloženej námahy. Nie je to teda absolútne nerobenie, lenivosť, či zaháľanie. Naopak, wu-wej učí, že ak nezasiahnete, či nezačnete konať vtedy, keď je to potrebné, tak vtedy tiež narušíte prirodzený vývoj života. Ak by si na jar stromy povedali, že ešte vyčkajú, lebo sa im ešte nechce, sú v depresii, alebo že majú čosi iné na práci, tak by to malo pre ne a aj pre ostatné bytosti fatálne následky.“
A tak chápem, že wu-wej neznamená byť pasívny a nič nekonať, alebo sa ako ľudstvo prestať vyvíjať. Vynaliezavosť a pokrok sú ľuďom vlastné. Závisí to teda od toho, do akej miery tým prospievame alebo ubližujeme ľudstvu, a do akej miery tým prospievame alebo ubližujeme prírode. Do akej miery je to naše konanie skutočne dôležité a do akej miery je len strojom vytvárajúcim nepotrebný nadbytok. A hlavne, v akom súlade s prirodzeným vývojom života je naše konanie, nápady a ich realizácia. Či sme z toho šťastní my a či tým niekomu inému a prírode nespôsobujeme príkorie a deštrukciu. Wu-wej je teda schopnosť umožniť životu, aby prirodzene plynul. A je to vskutku majstrovstvo dospieť do stavu, kedy by sme boli schopní konať v pravý čas. Príroda nás to učí. Podstatou jej múdrosti je tvrdo a vytrvalo pracovať, keď je to treba, ale tiež vedieť, kedy je potrebné sa stiahnuť a nerobiť nič. Poznanie rozdielu medzi týmito dvoma stavmi je jadrom veci. Stromy nám sú príkladom.
V nehybných konároch stromov
dozrievajú krištáli zimy.
Skutočnosť.
„Pokúste sa opäť prinavrátiť k prírode“, ukončuje náš zimný rozhovor dub. „Sledovať ju, a to nielen jej krásu a silu, ale všetky deje a cykly, ktoré sa v nej odohrávajú. Všetky veci v nej majú svoju prirodzenosť a môžu sa rozvíjať len v zhode s touto prirodzenosťou, takže určite nikdy proti nej. To, čo sa prirodzene a spontánne odohráva v prírode, je totiž podstatným príkladom wu-wej. Inšpirujte sa prírodou aj vo vašich objavoch a vynálezoch. Tak budú prospešné aj pre nás aj pre celý vesmír. Tao tu v prírode pôsobí vo večnej nečinnosti, a predsa tu nie je nič, čo by nebolo vykonané. Podporuje tvorstvo v jeho prirodzenosti a tak príroda môže to byť pre vás školou. Rovnako ako aj texty taoistických filozofov, ako napríklad tento od Lao-c´:
„Múdry jedná a pritom nezasahuje,
šíri učenie bez slov.
Nech je všetko stvorené akékoľvek, nič a nikoho neodoženie,
nechá žiť a nič si neprivlastňuje,
pôsobí a pritom nediriguje,
úspešne zavŕši, ale na úspechu nelipne.
Pretože na ničom nelipne,
nič mu neuniká.“
Ten, kto pochopil o čom je prirodzený tok vecí a o čom je tao, môže vykonať výnimočné veci aj bez výnimočných túžob. Tak, ako strom, netúži po výsledku, úspechu či cieli. Len jednoducho je a tým je veľký. Strom v zime žije, ale neraší nové listy. Strom v zime čaká. Čaká preto, lebo v tomto čase je to jediné potrebné a zmysluplné. V čakaní koná. Jeho trpezlivosť tkvie v jeho silnej dôvere vo svoju podstatu. Všetky svoje možnosti vkladá do obrovského oceána všetkých možností a dovolí vesmíru, aby cez neho pracoval. Strom nekoná a napriek tomu nezostáva nič, čo by nebol vykonal. Jeho zimná nečinnosť je jeho absolútna receptívnosť pre to, čo pôsobí. Pre tao.
V zime čakám s ním.
Ukážka z knihy (časť o starnutí, zaradená k mesiacu január)
Starý strom je múdry strom
„Neobávaj sa starnutia tela, ale duše.“
čínske príslovie
Bojíme sa starnutia a príliš sa ním zaoberáme. Pozorujeme na sebe každú vrásku, každý šedivý vlas či ochabnutosť pokožky a všemožne sa s tým snažíme niečo urobiť. V dnešnej dobe preferujeme mladosť, staviame ju nad zrelý a vyšší vek, a pritom zabúdame, že oba stavy sú dôležitou súčasťou celku. Zabúdame, že v starobe je zakódovaná vnútorná krása a hlboká múdrosť, z ktorej môžeme a mali by sme čerpať. Stromy nás môžu túto múdrosť naučiť.
Strom nerieši proces svojho starnutia, je jeho súčasťou. Vie, že keď je starý, je iný, a tak sa môže venovať tomu, čomu sa doteraz nemohol. Vďaka svojmu veku dosahuje plný potenciál svojej múdrosti a v súlade s taom si udržiava svoju vitalitu, aby mal silu odovzdávať múdrosť druhým.
Mladý strom je krásny, elastický, svieži, plodný, schopný, ale nemôžeme sa oň oprieť celou svojou váhou, aby sme si oddýchli. Nemôžeme naň vyšplhať, zaboriť sa do jeho obrovskej koruny a pobudnúť v nej vzácnu chvíľu strávenú so sebou. Keď k nemu priložíme ucho, nezapočujeme všetky príbehy z jeho dlhého života. Starý strom nám to však poskytuje. Denne sa pozerám na starú vitálnu lipu na našej záhrade. Nehanbí sa za vrásky na svojej zošúverenej kôre. Je pevná vďaka svojmu dlhému životu a ctí si svoju starobu a adekvátnu múdrosť, ktorú budovala celý svoj život. Čím je staršia, tým si k nej hľadá cestu viacej organizmov a stáva sa pre ne domovom. Obrastá rôznymi rastlinami a hubami, v jej popraskanej kôre žije hmyz, v korune zas hniezdia vtáky, v dutine drobné zvieratá. Domov si v nej nájde vskutku mnoho bytostí a „letný byt“ na nej mám aj ja. Akoby sme všetci potrebovali počúvať hlboký hlas tejto šedivej vedmy. Jej opotrebovanosť neznižuje jej hodnotu, naopak, zvyšuje ju.
Hodnota skúseností
Stará lipa ma učí, že ani moja vlastná opotrebovanosť alebo opotrebovanosť vecí, ktoré používam, nemusí znižovať ich užitočnosť. Naopak, môže ju povzniesť. Och, aké je to upokojujúce! Keď precítim tento princíp, ľahšie sa mi znáša kultúra súčasnej doby a jej priority. Tá často preferuje mladosť a s ňou spojenú dravosť, výkonnosť, neustálu produktivitu. Preferuje nové veci, staré považuje za nepotrebné a neustále nás vyzýva k tomu, aby sme ich čím skôr vymenili za nové. V čase rýchleho vývoja a neustálej inovácie, sú dlhodobosť, staroba a múdrosť, vytvorené celoživotnými skúsenosťami, zvyčajne neinšpiratívne. Vzostup a vrchol je to, o čo tejto kultúre ide a o čo sa my ľudia v kole života snažíme. Strácame však pri tom cit pre dôležitosť zostupu z vrcholu. Opomíname fakt, že vzostup a zostup, mladosť a staroba tvoria celok. Ak jedno z toho uprednostňujeme, v konečnom dôsledku to neprináša prínos.
V tomto nastavení je prirodzené pociťovať smútok a strach zo starnutia. Hneď ako pocítime úbytok svojich síl, začínajúcu neduživosť a neproduktívnosť, začneme sa báť, že stratíme svoju hodnotu, že pre zvyšok sveta prestaneme byť potrební či úplne existovať. Že starnúť je čosi zlé. Stará lipa to nepociťuje. Je tým, čím je, a preto je zvrchovaná. Vnímajúc užitočnosť jej opotrebovanosti sa mi ľahšie znáša moja vlastná opotrebovanosť. Pocity únavy, ktoré k môjmu veku a bývalej profesii patria, adekvátne sa znižujúca rýchlosť mojich činov, či neschopnosť venovať sa takému množstvu vecí ako doteraz, akceptujem pri naslúchaní múdrosti lipy omnoho ľahšie. S ňou sa nalaďujem na iný model života.
Keď pod ňou sedávam a načúvam jej dlhému životu, vnímam, že mi hovorí toto:
„Dbaj na to, aby sa z teba stala múdra babička, schopná učiť svoje vnúčatá zákonom života, porozumeniu prírody, rôznym pravdivým a skúsenosťami overeným zručnostiam. Nenechaj túto múdrosť otupiť sledovaním nepodstatných správ, povrchných televíznych programov, čítaním zbytočností na sociálnych sieťach či triviálnymi debatami.
Dbaj na zdravie svojho tela a mysle, aby si vo svojom ďalšom živote mohla vnúčatám, ale aj ostatným ľuďom, ktorí budú mať záujem, odovzdávať svoje celoživotné skúsenosti.
Dbaj na to, aby si aj naďalej rozumela sama sebe a aby si mala svoj ďalší život vo vlastných rukách. Nevzdaj sa svojho potenciálu k múdrosti. Ty sama rozhoduješ o svojom zdraví, o svojej starobe či dokonca o svojej smrti.
Vedz, že už netreba byť v stave neustáleho konania. Stačí byť v stave čistého bytia.
Dôveruj procesu starnutia, hľadaj v ňom výhody a jeho nevýhody sa snaž minimalizovať alebo eliminovať. Nežiaľ nad tým, čo už nie je, ale rozvíjaj naplno to, čo práve je a čo má možnosť ďalej sa rozvíjať.
Vedz, že potom, keď príde čas tvojho odchodu, budeš pripravená a nebudeš nič ľutovať.“
Oslava starnutia
Táto taoistka mi ukazuje, čo je esenciou života. Keď sa na ňu zapozerám, v jej starobe vidím východisko. Pomáha mi v uvedomení, že starnutie samo osebe je veľkým zdrojom sily, ktorá do celku taa patrí. Pomáha mi vnímať svoje starnutie ako proces zúročovania stupňujúcich sa poznatkov a skúseností.
Niektoré stromy sú v starobe zdeformované tým, ako nespočetnekrát odolávali náporu vetra či mrazu. Ich pokožka je popraskaná či zvrásnená dlhým životom. Má to však magické čaro. Navyše, v tvaroch ich tiel alebo v štruktúrach vytvorených v ich kôre, sa vytvárajú obrazce, z ktorých sa dá čítať, a tak dostávať odpovede na mnohé otázky. Získala som nejednu dôležitú informáciu, keď som sa zapozerala do tvaru stromu alebo do obrazcov v jeho kôre. Objavila som tam správu, znamenie, ktoré mi práve vtedy malo prísť do pozornosti. Napríklad v kôre jednej starej olivy som zočila tvár starého taoistického mudrca a tento obraz mi pripomenul, že by som mala začať čítať staré taoistické texty a učiť sa z nich. Verím tomu, že stromy s nami takto komunikujú svojou špecifickou, neuveriteľne starou a univerzálnou rečou.
Šifry v letokruhoch
Starý strom nás svojou pevnou všezahŕňajúcou existenciou a svojou nádhernou starobou učí, ako svoje starnutie oslavovať. Svoje letokruhy vníma ako múdrokruhy. Ako iste vieme, vek stromu sa zaznamenáva do jeho letokruhov. Tie zobrazujú počet jeho prežitých rokov, ale podávajú aj informácie o podmienkach, v akých daný rok žil. Je to vizuálny príbeh každého jednotlivého stromu a je úžasné, že človek objavil spôsob, ako tieto kroniky čítať. Vždy som však mala pocit, že strom, ako mnoho dimenzionálna bytosť, nám chce týmito kružnicami povedať aj niečo iné. A skutočne! Istý Bartholomäus Traubeck sa raz započúval do stromu a ten mu napovedal, aby vytvoril prístroj, ktorý by dokázal „preložiť“ letokruhy do hudby. Stalo sa. Z textúry a farby letokruhov dokážu senzory tohto prístroja preložiť informácie do nôt. V klavírnom prevedení si môžeme vypočuť, ako cez hudbu znie reč smreka, duba, javora, olše, vlašského orecha či buka. Nech aj naše pribúdajúce roky sú hudbou nášho života.
Pokiaľ by ste chceli Zunu v tejto spisovateľskej práci podporiť, bude vám veľmi vďačná.
Keďže písať knihy tohto druhu a vydávať ich na Slovensku je skôr poslaním než zárobkovou činnosťou, dovolím si obrátiť sa na vás so žiadosťou o pomoc, o finančný príspevok. Rada by som sa totiž finančne odmenila svojim spolupracovníkom, ktorí tvoria grafy, ilustrácie, kaligrafie, fotky, a ktorí odborne konzultujú texty.
Prispievať môžete akoukoľvek sumou.
Číslo účtu je vo VUB – SK03 0200 0000 0029 7822 1254
Pre českých podporovateľov v ČSOB – 235378980/0300
Do správy pre prijímateľa prosím napíšte KNIHA a SVOJE MENO, aby sme Vás boli schopní registrovať.
Prípadne mi aj napíšte mail, aby som mala na vás kontakt.
V prípade otázok píšte na zuna@shiatsu-terapie.sk
Ďakujem za pomoc, Zuna.
