Text_Zuna Vesan_2007
Ak ste z tých, ktorí si myslia, že „jin“ znamená „čierna“ a „jang“ znamená „biela“, tak to prosím ihneď pustite z hlavy! Náš život nie je čierno-biely, i keď sa to mnohým možno tak zdá. Náš život obsahuje širokú škálu farieb, siahajúci od jedného konca spektra k druhému. Je o neustálej premene a harmonizovaní.
Neexistujú absolútna
Na rozdiel od európskej dualistickej filozofie, spočíva protikladnosť pojmov jin a jang v ich vzájomnom doplňovaní a obojstrannej závislosti. Jin a jang teda nie sú stavy, či definície, ale skôr metódy ako vyjadriť zmeny. Keď jedného ubúda, druhého naopak pribúda a naopak. Neexistujú absolútna. I slnečný deň vo svojej podstate obsahuje zárodok noci. Inak by vskutku nemohla prísť. Nič nemôže byť celkom jinové a celkom jangové. Každý v sebe obsahuje semienko druhého: jang prejde v jin, jin v jang. Je to neustála premena a dopĺňanie. Jin a jang sú súčasťou všetkého a každý pohyb, každá zmena sa uskutočňujú medzi nimi. To je život.
Obraz klasickej monády, znázorňujúcej jin a jang je každému známy. Pozrime sa však na ňu trocha bližšie, aby sme si princíp vzájomnej pôsobnosti jin a jang ešte viac osvetlili.
Kruh symbolizuje celistvosť a neohraničenosť energie Ki, ktorá je vo všetkom a nemá začiatok ani koniec. Deliaca línia je tvorená krivkou, ktorá znázorňuje neustály pohyb, prechádzanie princípu jin do princípu jang a naopak. V každej z farieb je bod opačnej farby. To naznačuje, že všetko v sebe obsahuje zárodok opačnej kvality. Jin a jang sú k sebe navzájom protikladné, ale jeden nemôže existovať bez druhého. Ak by sme nepoznali pojem „hore“, tak by sme nedokázali pochopiť čo znamená „dole“. Rovnako ani napríklad teplo nemôže existovať bez chladu. Na dôvažok každý jednotlivý princíp, jin i jang, možno relatívne rozdeliť na dve protikladné kvality. Teplo napríklad môže byť vlažné (viac jin) alebo horúce (viac jang), chlad môže byť mierny (viac jang) alebo ľadový (viac jin). Obidve farebné polia sú k sebe navzájom vo vyrovnanom pomere a vytvárajú stav dynamickej rovnováhy. Ak je jeden z aspektov momentálne prevládajúci, potom je druhý princíp v menšine, a pri dosiahnutí krajného stavu prechádza do princípu opačného. Dynamika vzájomných pomerov princípov jin a jang je teda veľmi flexibilná a všeobsažná. Jej vlastnosti nie sú vyhradené a výlučné, ale komplementárne a relatívne. Sú v neustálej premene.
Teória o jin a jang je základom filozofie Ďalekého východu. Jin pôvodne znamená tmavú, zatienenú stranu hory a jang znamená tú osvetlenú časť hory. Hora stvárňuje existenciu ako takú, okolo ktorej sú jin a jang v neustálom vzájomnom pôsobení. Aj na základe tejto teórie dokáže terapeut shiatsu určiť o aký typ pacientovho problému ide a následne stanoviť postup ošetrenia a poradiť podpornú liečbu. Zjednodušene povedané – človeku, ktorý má nadmieru jangu, nebude terapeut jang pridávať, ale naopak bude mu ho odoberať, alebo pracovať na posilnení jinu. Tým bude vytvárať zlatú strednú cestu.
Zlatá stredná cesta.
Teória jin a jang je o hľadaní ciest ku stredu. Ľudský organizmus má prirodzenú vlastnosť – neustále hľadá cesty, aby sa vyvažovalo. Ak ochorie, hľadá cesty ako sa vyliečiť. Vážna choroba je však už extrémny stav, kam sa nemusíme dostať, pokiaľ sa naučíme počúvať a rešpektovať vlastné telo, jeho potreby a prostredie, v ktorom sa nachádza. Každý z nás prirodzene, podvedome pracuje s princípmi jin a jang. Ak sme sa najedli niečoho slaného (jang) máme potrebu zajesť to poriadne sladkým dezertom (jin) alebo to zapiť väčším množstvom tekutín (jin). Ak je v miestnosti zima (jin), zvyčajne zakúrime (jang) alebo začneme tancovať, skákať, hýbať sa… prosto vytvárať teplo – čo je opäť jang. Takto je to v poriadku a nemusíme nad tým ani uvažovať. Mnohým z nás sa však cit pre mieru akosi vytratil a tak sa dostávame do extrémnych stavov. Čím ďalej tým viac strácame cit mieru, ktorá nás pri strede drží. Nechávame sa nadmieru unášať určitými pôžitkami, konzumujeme extrémne potraviny, pracujeme extrémne veľa, nevieme vystúpiť z extrémne rýchleho kola života… To všetko nás vychyľuje z rovnováhy a núti nás naše extrémne stavy riešiť extrémnymi spôsobmi a prostriedkami.
Ľudské telo a shiatsu
Ľudské telo, ako ostatne všetko na tejto planéte, má svoje jinové i jangové stránky, vlastnosti, procesy a princípy. V shiatsu sa s nimi zaoberáme veľmi vedomým spôsobom. Vo svojom systéme shiatsu pracuje s 12 hlavnými orgánmi, ktorými sú pľúca a hrubé črevo/ pečeň a žlčník/ žalúdok a slezina-slinivka/ obličky a močový mechúr/ srdce a tenké črevo. Zámerne som ich písala vo dvojiciach akým ku sebe patria, navzájom si energeticky aj funkčne pomáhajú, dopĺňajú sa, majú podobnú funkciu. Jeden z dvojice orgánov je dutý a teda jang, a druhý je hutný, teda jin. Jinovými orgánmi sú pľúca, obličky, pečeň, srdce, slezina-slinivka. Majú špecifické tkanivo, sú naplnené krvou (s výnimkou pľúc, tento orgán je však krvou obklopený). Sú pre telo životne dôležité a slabosť týchto orgánov vedie často až ku smrti. Bývajú najčastejšie postihované dlhotrvajúcimi slabosťami. Jangové, ‘duté’ orgány – hrubé črevo, močový mechúr, žlčník, tenké črevo a žalúdok – sú naplnené energiou Ki. Keďže Ki sa stále mení, tieto orgány môžu byť niekedy plné a niekedy zase prázdne. Zohrávajú dôležitú úlohu pri trávení a vylučovaní. Môžu byť z tela odobraté bez zapríčinenia smrti. Často však bývajú zapletené do prvotných akútnych štádií chorôb.
Na základe tejto informácie a tohto systému dokáže terapeut shiatsu stanoviť diagnózu a vykonať ošetrenie. Stav jednotlivých orgánov rozpozná na stave energie v meridiánoch, ktoré patria ku jednotlivým orgánom. (Podrobne sme o nich písali v minulom čísle Vitality). Jangové meridiány sa nachádzajú na chrbte a vonkajších povrchoch paží a nôh. Jinové dráhy sú umiestnené v predných partiách tela a vnútorných povrchoch paží a nôh.
Energie jin a jang sa neustále menia jedna v druhú. V týchto premenách ďalej rozpoznávame päť štádií – päť premien energie. Jedná sa o teóriu premeny piatich prvkov – kovu, stromu, zeme, vody a ohňa, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou teórie jin a jang. Ale o tom až nabudúce.
