text_Zuna Vesan_2021
úryvok z knihy Cvičenie ako liek
Tridsať lúčov vsadených do hlavice tvorí koleso, ale „nič“ medzi nimi dá kolesu použiteľnosť.
Tvarovaním hliny sa tvorí nádoba, ale „nič“ v jej vnútri tvorí jej použiteľnosť.
Stavia sa dom a vytesávajú sa okná a dvere, ale „nič“ jeho otvorov tvorí použiteľnosť domu.
Preto: V tom, čo existuje, spočíva prospešnosť, ale to neexistujúce tvorí jeho upotrebiteľnosť.
Lao’c – Tao Te Ťing, 11. kapitola
Kĺb je pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí. Kostra ľudského tela je poprepájaná približne 230 kĺbmi a asi 300 rôznymi kĺbovými spojeniami. Existuje šesť druhov kĺbov a každý z nich poskytuje telu iné pohybové možnosti. Úlohou všetkých je to najpodstatnejšie – zabezpečiť telu pohyb. Keby sme kĺby nemali, boli by sme monolitickými bytosťami bez akýchkoľvek možností používať svoje telo.
Pohybové možnosti tela závisia od správnej pohyblivosti jednotlivých kĺbov, stavu kostí, chrupaviek a kĺbových (synoviálnych) tekutín v jednotlivých kĺbových puzdrách, od schopnosti uvoľnenia svalov a šliach križujúcich jednotlivé kĺby, rovnako aj od elasticity väzív upevňujúcich kĺbové puzdrá. Závisia však aj od toho, ako cez ne prúdi čchi. Ak sa kĺby používajú správne a dožičíme im primeraný pohyb, ktorý potrebujú pre svoju výživu, ale aj údržbu, vydržia mnoho desaťročí. Príroda im vytvorila ochranu vo forme kĺbového puzdra, ktorého vnútorná výstelka produkuje klzký olejovitý kĺbový maz. Ten pri pohybe kĺb premazáva, aby sa povrchy kostí pri kĺzaní netreli o seba, čím sa zmenšuje ich opotrebenie. Cvičenie uvoľnenie a otváranie kĺbov, čínsky sung-kchaj kuan-ťie (v pchin-jine song-kai guan-jie), je preto jednou zo základných čchi-kungových rozcvičiek.
Zámerne som si na úvod tejto časti vybrala úryvok z knihy Tao Te Ťing, pretože hovorí o „ničom“ – o použiteľnosti prázdnoty. Hovorí o dôležitosti toho, čo „nie je“, pre použiteľnosť toho, čo je. Tak ako je v kontexte domu dôležitá hmota, z ktorej je postavený, tak sú v súvislosti s kĺbmi dôležité kosti, ktoré ho vytvárajú. A tak ako je použiteľnosť domu podmienená prázdnotou, ktorá medzi jeho stenami existuje, aj použiteľnosť kĺbov tkvie v prázdnote čiže priestore, ktorý medzi kosťami v ich kĺbovom spojení existuje. Kĺb bez priestoru by bol zhluk na seba nalepených kostí bez akejkoľvek možnosti pohybu a využitia jeho funkcie. Úlohou kĺbov je zabezpečovať ľudskému telu pohyb. Takže toto „nič“ medzi kosťami je ich hlbokým základom a predpokladom ich funkčnosti. Pokiaľ v rámci kĺbov vnímame počas pohybu priestor medzi kosťami – môžeme ho zaplniť životodarnou čchi, a tým ich energeticky vyživovať a liečiť.
Cvičenie uvoľnenie a otváranie kĺbov je veľmi jednoduché a zároveň výnimočne efektné. Zdalo by sa, že je nudné, pretože pri ňom človek vlastne len krúži končatinami. Naozaj to môže byť rutina každý deň robiť to isté jednoduché cvičenie. Len čo však študentom poviem, že sa majú pri cvičení zamerať na uvedomovanie si toho dôležitého „ničoho“ medzi kosťami a vnímať, ako v tom „ničom“ prúdi čchi, hneď sa cvičenie stane viac príťažlivým.
Kĺby zároveň fungujú ako akési stretávacie a komunikačné stanice. Cez kĺby končatín prúdi čchi meridiánmi: vnútorné strany kĺbov sú vyživované jinovou čchi prostredníctvom jinových meridiánov a vonkajšie strany kĺbov sú vyživované jangovou čchi, ktorú im dodávajú jangové meridiány. Cez kĺby chrbtice a trupu prúdi čchi ešte aj mimoriadnymi dráhami – jinovou dráhou počatia a jangovou riadiacou dráhou. V oblasti kĺbov sa nachádza aj mnoho dôležitých akupunktúrnych bodov, z ktorých niektoré majú za úlohu presúvať čchi. Dokonca sa preto volajú brány čchi. Ak v kĺboch čchi stagnuje, spôsobuje to stuhnutie, bolesti a následne aj výrazné pohybové obmedzenia. To sa môže neskôr pretransformovať do artritídy alebo nedostatočnej výživy tela.
Meridiánmi sú kĺby zároveň prepojené s 12 hlavnými orgánmi a ich orgánovými okruhmi, ale aj s mimoriadnymi orgánmi. Touto cestou medzi nimi funguje komunikácia. Každý kĺb je zároveň prepojený s ďalším kĺbom, ktorý sa nachádza na opačnom konci danej kosti, a tak postupne vytvárajú reťazec prepojení cez celé telo. Znamená to, že možný problém v akomkoľvek kĺbe ovplyvní stav a kondíciu ostatných kĺbov, ktoré sú priamo alebo nepriamo zúčastnené tejto reťaze vzťahov. Ale tento vzťah funguje aj naopak – ak sa upraví používanie určitého kĺbu na správne, pozitívne to ovplyvní aj ostatné kĺby, ba dokonca aj orgány.
V neposlednom rade sú pre nás kĺby platformou na uvedomenie si jinových a jangových kvalít tela. V princípe celku sú „architektúra“ a funkčnosť ľudských kĺbov tvorené dvoma základnými princípmi, dvoma základnými stranami. Pozrime sa napríklad na lakeť. Keď ohneme ruku v lakti tak, aby prsty a dlaň smerovali nahor, zbadáme, že sa v ohybe lakťa na jeho vnútornej strane vytvorí akési mäkké údolie, zatiaľ čo na opačnej strane vystúpi kosť navonok a táto oblasť je tvrdá. Každý kĺb má jinovú vnútornú stranu, ktorá je mäkká, poddajná, je to akási úžľabina, v ktorej sa nachádzajú úpony šliach, cievy a mäkké svaly. Aj pokožka je tu jemnejšej jinovej štruktúry. Táto jinová oblasť kĺbu je schopná absorbovať čchi do seba, teda prijímať. Dochádza tu ku kondenzácii čchi, čo je jinový princíp. Opačná, jangová vonkajšia strana kĺbu je už na prvý pohľad drsnejšia. Vyznačuje sa tvrdou, ostrou kosťou vystúpenou do priestoru, pokožka je tu prirodzene drsnejšia a pri pohybe tu dochádza k expanzii čchi von do priestoru. Táto strana je schopná obrany, je schopná preraziť, čo je typický jangový aspekt.
Z toho je jasné, že kĺb je krásnym príkladom jin-jangovej fyzickej symbiózy. Zrejmé je aj to, že jeho jinová časť má pre pohyb inú schopnosť a potenciál ako jeho jangová časť. Vykonávať pohyb jinovej časti kĺbu jangovým spôsobom a naopak, vedie k nerovnováhe. Táto nerovnováha ovplyvňuje pohybové možnosti kĺbu a ak je vykonávaná často, postupne kĺb zraňuje. Takéto využívanie jinovej a jangovaj strany hlavných kĺbov rúk a nôh môžeme vedome zapájať aj v čchi-kungu či v tchaj-ťi čchüan.
Zápästia sú bránami k ovládaniu tej najjemnejšej mechaniky v rukách, preto potrebujú byť priechodné a pružné. Cez meridiány sú napojené aj na srdce, takže do rúk a prstov pri manuálnych zručnostiach prenášajú čchi srdca, aby to, čo rukami vytvárame, bolo v súzvuku so srdcom.
Lakte sú spojnicami medzi ramennými kĺbmi a zápästiami, prenášajú čchi a informácie oboma smermi. Je dôležité mať pohyblivosť jinovej časti lakťov pod kontrolou, pretože pri vystretí horných končatín majú tendenciu sa nadmieru prehnúť, čím sa tok čchi v nich zablokuje.
Ramenné kĺby sú najpohyblivejšie kĺby tela. Sú akýsimi dopravnými uzlami, cez ktoré sa horné končatiny prepájajú s vertikálnou osou tela, s chrbticou a so spodným tan-tchienom v oblasti ťažiska. Priechodnosť ramenných kĺbov je pri cvičení určujúca, aby bol pohyb ramien, lakťov a rúk prepojený s tan-tchienom a následne s chodidlami a uzemnením. Voľnosť pohybu v ramenách závisí aj od zapojenia lopatiek a kľúčnych kostí do pohybu.
Mostíkovokľúčne kĺby sú kĺby prepájajúce hrudnú kosť s kľúčnymi kosťami. Sú to nepatrné kĺby, ale pre pohyb horných končatín kľúčové. Cez ne sa lopatky a tým aj horné končatiny prepájajú s chrbticou. Čchi pohybu z horných končatín vedie cez ramenné kĺby do kľúčnych kostí, odtiaľ do hrudnej kosti a odtiaľ cez rebrá dozadu, kde sa finálne naleje do stavcov chrbtice. Pohyb paží touto cestou ovplyvňuje pohyb chrbtice a, naopak, pohyb chrbtice ovplyvňuje pohyb horných končatín.
Chrbtica je komplexnou kĺbovou sústavou zahrnujúcou prepojenia medzi stavcami navzájom, ale aj stavcami s rebrami a stavcami s hlavou. Funguje ako centrálny komunikačný uzol medzi tým, čo sa deje hore (hlava, ramenné kĺby, horné končatiny), a tým, čo sa deje dolu (panva, dolné končatiny). Je ochranným obalom miechy a je napojená aj na hrudný kôš ochraňujúci hrudné orgány.
Bedrové kĺby sú súčasťou oblasti kua, fungujú ako centrálne brány pre prevod čchi a hmotnosti trupu zhora nadol a, opačne, prevod čchi a opory Zeme zdola nahor. Sú preto spojivom medzi pozemským a nebeským, mostom medzi Nebom a Zemou v tele človeka. Cez panvové kosti vytvárajú prepojenie dolných končatín s chrbticou a hlavou.
Kolená sú centrom dolných končatín, kde sa odohráva stret dvoch opačných síl – hmotnosť tela smerujúca nadol cez chodidlá do Zeme a opora Zeme smerujúca nahor cez bedrové kĺby do trupu. Priechodnosť kolien je pre správny postoj a cirkuláciu čchi kľúčová. Pri cvičení nemôžu byť prepnuté, ale ani nadmerne pokrčené. Ak sú správne otvorené, dovoľujú prepojiť spodný tan-tchien s chodidlami a samotnou Zemou.
Členky nesú hmotnosť celého tela. Šľachy a väzy členkov si preto vyžadujú pevnosť, ale aj pružnosť. Preto v nich treba pracovať s energiou dreva – mladého pružného stromu. Hmotnosť tela však v nich nekončí, pokračuje nadol cez chodidlá do Zeme. Zároveň sú to prvé veľké kĺby, ktoré prijímajú vzostupnú čchi opory zo Zeme, a keď sú prirodzene priechodné, sú schopné presunúť túto oporu nahor.
Prospešnosť cvičenia zostavy uvoľnenie a otváranie kĺbov a celú zostavu nájdete v knihe Cvičenie ako liek.
Čítaj aj:
Čchi-kung ako lekárnička
Osem kusov brokátu
Vyvážené usporiadanie jednotlivých častí tela
