Úryvok z knihy Múdrosť taoizmu
text_Eva Wong_2014
Keď Tao prekvitá, cnosť je prítomná. Keď cnosť nie je prítomná, objavujú sa dobrodenie a integrita. Keď zostanú dobrodenie a integrita, cnosť pominie. Lao-c´ (604 – 531 p.n.l.) raz povedal, že veľké Tao dokáže rozpustiť dobrodenie a integritu a že dobrodenie a integrita môžu zničiť Tao. Je to preto, že keď jestvuje cnosť, niet potreby dobrodenia a integrity. Keď cnosť pominie, dobrodenie a integrita sú potrebné na udržiavanie poriadku v spoločnosti. Cnosť je súčasť Taa; dobrodenie a integrita sú výtvory ľudstva. Cnosť je súčasť prirodzeného chodu; dobrodenie a integrita sa zjavia, keď opustíme prirodzený chod.
Keď sa spoločnosť rozdrobí, objavia sa filozofi a učitelia. V posledných rokoch dynastie Čou (1046 – 256 p.n.l.) debatovali nasledovatelia Konfucia a Mo-c´eho o tom, čo je najlepšia forma vlády a ako ukončiť spoločenské rozbroje. Propagovali svoje myšlienky a napádali svojich oponentov. Ak nedokázali zapôsobiť na ľudí kvetnatými rečami, zastrašovali ich predvádzaním svojich znalostí. Vydávali sa za majstrov spoločenskej harmónie a podporovali kultúru a pravidlá správania sa. Keďže komplikovali už aj tak zložitú spoločnosť, množili sa kódexy správneho konania. Ľudia začali prijímať očakávania nastavené spoločnosťou. Chceli uskutočniť svoje ambície, zanechať viditeľný odkaz svojich úspechov a byť obdivovaní budúcimi generáciami. Predvádzali svoje cnosti, propagovali svoje schopnosti a opúšťali skutočné kvôli falošnému. Výsledkom bolo, že ochoreli a zoslabli ako sa vzďaľovali čoraz viac od cesty života.
Mudrc nie je nikdy ďaleko od cnosti a cnosť nie je nikdy ďaleko od Taa.
Keď vyrúbeme obrovský a prekrásny strom, stane sa rovnakým ako akýkoľvek iný strom. Plávajúci po rieke sa možno bude zdať lepší než brvná menšej kvality, ale ten základný rozdiel medzi ním a ostatnými stromami pominie. Je to preto, že stratí svoju podstatu, keď je oddelený od zeme. Podobne aj človek, ktorý stratí svoju podstatu, sa stáva prázdnym vrakom. Keď duch a energia blúdia, slová a sľuby sú prázdne. Keď cnosť odíde, skutky sú neúprimné. Keď sa spojenie s Taom preruší, správanie je diktované vonkajšími tlakmi. Bez podstaty je človek prázdnou schránkou a koná, aby potešil druhých namiesto nasledovania svojej vlastnej skutočnej podstaty. Udusený túžbou a chamtivosťou, nie je už viac zakorenený v Zdroji. Zahrabaný v prachu sveta, stáva sa otrokom túžby a väzňom vôle druhých.
Mudrc sa zameriava na svoju vlastnú prirodzenosť a nezaoberá sa vonkajšou formou a vzhľadom. Keďže nedovoľuje svetským záležitostiam rozptyľovať jeho zmysly, môže putovať do ríše jasnosti, poznať hĺbku prameňov zeme a skúmať deväť úrovní neba. Dokáže splynúť s ríšou prázdnoty a putovať v priestore ničoho. Navonok dokáže cestovať poza tento svet; vnútorne dokáže spočinúť v príbytku svojho ducha. S vetrom a dažďom ako poslami a hviezdami ako spoločnicami môže cestovať široko ďaleko, pretože vo vesmíre niet ničoho, čo by ho viazalo alebo zadržiavalo.
Mudrcka navracia svoju vnútornú podstatu k jej začiatkom a vedie svojho ducha do ríše prázdnoty. Nasleduje zvrchované učenie bezmedzného a žije v stave úplnej prázdnoty. Obyčajný človek však žije vo svete pozostávajúcom z pravidiel a nariadení, ktorých zámerom je obmedzovať jeho vnútornú podstatu. Jeho myšlienky sú plné úzkosti a zmysly sú unavované neustálymi vzruchmi. Podporuje malichernosť v mene dobrodenia, integrity a kultúry, aby vystavoval svoje zručnosti a získaval slávu a uznanie.
Prázdnota je domovom Taa a jednoduchosť je jeho podstata. Keď zaťažujeme ducha a vyčerpávame energiu na získavanie slávy a bohatstva, vzďaľujeme sa od príbytku ducha a strácame jasnosť. Obyčajný človek chce to, čo nemá. Ľudia, ktorí nemajú radi chlad, budú túžiť po horúčave leta; tí, ktorí nevedia vystáť horúčosť, budú chcieť chladné vánky jesene. Chudobní chcú byť bohatí, bohatí chcú byť slávni a slávni chcú mať moc. Mudrc je však oslobodený od záťaží a túžob obyčajného človeka, pretože je v spojení s vyšším poriadkom vecí.
Kapra možno nájsť v roklinách hlbokej rieky a nie v mláke vody na zablatenej ceste. Obrovské stromy sa nachádzajú na vysokých horách a nie na malých zadných dvoroch. Podobne aj veľkosť Taa sa nachádza v žiarivom duchu mudrca a nie v obmedzenom vedomí obyčajného človeka.
Keby som si mala vybrať medzi tým, či budem mať priateľov alebo mi bude patriť svet, vybrala by som si mať priateľov. Keby som si mala vybrať medzi tým, či ma budú mať druhí radi a stavom jednoty so začiatkom a koncom vecí, vybrala by som si jednotu so začiatkom a koncom vecí a putovanie medzi jestvovaním a nejestvovaním.
Mudrcka je v kontakte s podstatou vecí. V lete nenosí kabát. V zime nenosí vejár. Varí podľa svojej chuti a šatstvo kupuje podľa potrieb. Ak ste spokojní so základnými vecami, ako sa môže do vášho života vplaziť túžba? Tí, ktorí skutočne vlastnia svet, nie sú ctižiadostiví; tí, ktorí sú skutočne ctení, nehľadajú slávu. Tí, ktorí chcú dosiahnuť uznanie však konajú cnostne a dúfajú, že ich skutky im vyslúžia chválu a úctu. Nevedia, že cnostné správanie je len vonkajším prejavom a že snažiť sa vrátiť sa k Počiatku prostredníctvom vonkajších prejavov je rovnako náročné ako pokúšať sa o to, aby korene rástli z listov.
Mudrc sa necíti povznesene, keď ho chvália alebo skľúčene, keď ho vinia. Keďže je zmierený so životom a smrťou, nepociťuje vzrušenie zo žitia ani úzkosť zo zomierania. Dokonca aj keď je pohltený ohňom alebo ho zmietne potopa, jeho duch ostáva pokojný a vyrovnaný.
Pre vodu je prirodzené byť čistou a nehybnou; kalnou ju robí prítomnosť blata. Ľudská prirodzenosť inklinuje k vnútornému pokoju; to, čo ju pripútava k veciam, je túžba. Ucho reaguje na zvuk, oko na svetlo, jazyk na chuť, nos na pach a pokožka na teplo a chlad. Avšak, s túžbou vidí oko krásu a škaredosť a ucho počuje chválu a kritiku. Keď zmysly reagujú na to, čo sa im páči a čo nie, strácajú ich prirodzenú funkciu. Výsledkom bude, že nebudeme schopní vidieť jamu na ceste a počuť hrom blížiacej sa búrky.
Duch je studnicou inteligencie. Ak je jeho zdroj čistý, inteligencia bude čistá. Ak je inteligencia bystrá, srdce bude mierumilovné. Rozbúrené vody nemôžu vytvoriť jasný odraz, ale povrch pokojných vôd bude zobrazovať všetko jasne. Hrdzavá platňa nie je účinné zrkadlo, ale kus vylešteného kovu ukáže jasný obraz. Podobne aj skutočná prirodzenosť je odhalená v najväčšej čistote, keď sú myšlienky nehybné. Ak vo vašom srdci rastie Tao, mier a spokojnosť budú nasledovať. Presne tak, ako vyleštené zrkadlo nie je znečistené prachom, čistá inteligencia sa nerozptýli túžbou a žiadostivosťou.
Duch sú korene a inteligencia je jeho vetvami. Ak sa snažíme obnoviť korene zbieraním konárov, nikdy sa nedostaneme k Zdroju. Avšak, ak sa dokážeme pridŕžať koreňov, vetvy sa pozberajú prirodzene.
Keď sa oko zaoberá preskúmavaním vlasu, ucho nebude počuť zvuk vzdialeného hromu. Keď je ucho zaneprázdnené rozlišovaním nepatrných rozdielov v hudobných tónoch, oko si nevšimne vzdialené hory. Keď sa príliš zaoberáme detailmi, neuvidíme celok. Podobne platí, že keď nás priťahujú veci sveta, je ťažké pridŕžať sa veľkého Taa a udržiavať vnútorný pokoj.
Kalná voda sa vyčistí až vtedy, keď ju necháme dlhý čas nedotknutú. Avšak, čistá voda sa zmení na kalnú v momente, keď do nej hodíme blato. A hoci to vyžaduje čas a disciplínu rozpustiť vaše myšlienky, podobne platí, že stačí jedno zrnko túžby a vnútorný pokoj sa naruší.
čítaj o knihe Múdrosť taoizmu
čítaj rozhovor o knihe Múdrosť taoizmu a o tom, ako sa prekladá takáto kniha
čítaj 365 TAO
čítaj knihy zo Zuninej produkcie
