text_Zuna Vesan_2021
úryvok z knihy Cvičenie ako liek
Správne vyvážené usporiadanie tela nám pomáha naplno a bezpečne využívať kostrovú štruktúru. To zabezpečí, že sa v tele nevytvárajú energetické bloky a môžeme naplno využívať jeho pohybové možnosti. Tak ako pri stavbe domu, aj „architektúra“ tela dáva telu funkčnosť, statickú rovnováhu, ochranu, ale aj estetický rozmer. Aj keď kostru považujeme za matériu tela, je to vlastne zhmotnená čchi. Pre správne vyvážené postavenie a harmonické energetické fungovanie majú kosti v čchi-kungu podstatné miesto. Ich vyváženie je absolútne podstatné. Sekundárnym benefitom funkčnosti a statiky kostry je to, že čchi môže telom prúdiť rovnomerne a kontinuálne. Takto by malo byť telo vyvážené a zosúladené nielen pri nehybnom postoji, ale aj v pohybe.
Bedrové kĺby – ramenné kĺby
Pri oboch pároch kĺbov môžeme vidieť veľmi podobné anatomické súvislosti. Súčasťou ramenného a aj bedrového kĺbu je pomerne veľké kĺbové puzdro, v ktorom sa nachádza pomerne veľká kosť s výrazným guľovitým koncom (vrchný koniec stehennej kosti a vrchný koniec ramennej kosti). Oba kĺby sú tzv. guľovité kĺby a prirodzene umožňujú kruhové a zaoblené pohyby. Našli by sme ešte mnoho ďalších podobností. V čchi-kungu je dôležité uvedomovať si ich vzájomné prepojenie a využívať ho pre čistotu pohybu. Oba páry týchto kĺbov majú relatívne blízko k centrálnej osi tela – chrbtici, preto má pohyb chrbtice takmer priamy vplyv aj na tieto kĺby a naopak.
Kolenné kĺby – lakťové kĺby
Aj tieto dva páry kĺbov majú podobné anatomické súvislosti a takmer rovnaké pohybové možnosti. Hoci lakte na rozdiel od kolien nenesú hmotnosť tela, ich mechanika pohybu je podobná. Ak si uvedomujeme ich vzájomné prepojenie a ak sú počas pohybu lakte koordinované s kolenami a naopak, pomáha to jasnému vykonaniu pohybu. To vplýva aj na udržiavanie týchto kĺbov v dobrom zdravotnom stave.
Členky – zápästia
Oba páry kĺbov majú veľmi podobné anatomické súvislosti a aj mechanika pohybu je v nich podobná. Sú tvorené z jednej strany dvoma väčšími kosťami, z ktorých jedna je oporná a druhá podporná. Druhá strana je tvorená z viacerých menších kostičiek, čo umožňuje jemnejšiu motoriku a tým aj väčšiu citlivosť. Zápästia však majú z funkčných dôvodov väčší rozsah pohybu ako členky. V čchi-kungu je dôležité uvedomovať si ich mechanickú podobnosť a využívať ju pre správne vykonanie pohybu. Oba páry kĺbov sú na perifériách, teda relatívne ďaleko od seba a aj od centrálnej osi tela, na ktorej sa nachádzajú tan-tchieny. Mali by však ostávať v prepojení medzi sebou navzájom a aj s tan-tchienmi.
Bublajúci prameň – prameň ramien
Ide o vzájomnú súvislosť a prepojenie dvoch párov akupunktúrnych bodov tela – bodov dráhy obličiek bublajúci prameň, čínsky jong-čchüan (KI1), na chodidlách a bodov prameň ramien, čínsky ťien-ťing (GB21), nachádzajúcich sa na horných trapézoch na dráhe žlčníka. Oba páry bodov majú vo svojich názvoch jasnú informáciu, týkajúcu sa určitej kvality toku vody, v prenesenom zmysle toku čchi.
Studňa má svoj zdroj čchi dolu a treba sa k nej dostať zhora. Prameň naopak vynáša čchi zdola smerom nahor. Body bublajúci prameň sú prepojené so Zemou a čchi Zeme cez ne prúdi do tela smerom nahor. Body prameň ramien sú prepojené s Nebom a čchi Neba cez ne prúdi cez telo nadol. Cez naše telo tak čchi Neba klesá nadol a čchi Zeme stúpa nahor. Ak je náš wu-ťi postoj správny, to znamená, že sú pri ňom otvorené a priechodné kolená, členky a bedrové kĺby, dokážeme prepojenie medzi týmito dvoma pármi bodov až fyzicky pocítiť. A začneme vnímať polarizáciu energie, ktorá sa medzi týmito bodmi odohráva. Je dôležité, aby boli tieto body v postoji na rovnakej vertikálnej línii a pri cvičení v prepojenom súlade.
Stretnutie jin – sto stretnutí
Dôležité prepojenie medzi Nebom a Zemou sa odohráva aj na centrálnej osi tela, v tzv. tchaj-ťi pilieri , medzi vrcholom hlavy, teda horným koncom tela, a hrádzou čiže spodným koncom trupu. Obe tieto oblasti disponujú silnými akupunktúrnymi bodmi, ktoré si vo svojich názvoch nesú slovo stretnutie. Spodné stretnutie je prirodzene o stretnutí a prepojení sa s čchi Zeme, s jej prirodzenou jinovou kvalitou. Od toho je odvodený názov bodu v tejto oblasti – stretnutie jin, čínsky chuej-jin (CV1), na jinovej dráhe počatia. Stretávanie s jangovou čchi Neba sa prirodzene odohráva cez temeno hlavy bodom sto stretnutí, čínsky paj-chuej (GV20), na jangovej riadiacej dráhe. Zaiste sa aj medzi týmito bodmi odohráva silná polarizácia energie. Je dôležité, aby boli tieto body v postoji na rovnakej vertikálnej línii a pri cvičení v nadväzujúcom súlade.
Stonka života – brána života
Pupok a oblasť medzi obličkami tvoria ďalšie dôležité prepojenie. Pupok je okrem toho, čo všetko o ňom vieme, aj akupunktúrnym bodom. Jeden z jeho štyroch názvov je stonka života, čínsky ming-ti. Medzi obličkami je silné energetické miesto, ktoré taktiež vytvára akupunktúrny bod zvaný brána života, čínsky ming-men. Obe tieto oblasti, oba tieto akupunktúrne body vo svojom názve nesú slovo život. Medzi týmito bodmi sa po pôrode a odstrihnutí pupočnej šnúry odohrá silná energetická interakcia a potrebujú byť v neustálom energetickom prepojení. A to neustále – v nehybnom postoji, ale aj počas pohybu. Sú základom predo-zadnej osi tela a pásu tela, ktorý je riadený mimoriadnou opaskovou dráhou. Aktivácia tejto dráhy navyšuje silu obrannej wej-čchi, ktorá zabezpečuje obranyschopnosť organizmu pred vonkajšími patogénmi. Pri cvičení je vhodné mať prepojenie pupka s ming-menom v bdelej pozornosti.
Pupok sa nachádza v oblasti ťažiska, uprostred tela, je preto pre nás stredom na fyzickej, ale aj spirituálnej úrovni. Je sprostredkovateľom medzi Nebom a Zemou a spája ich obe kvality. Predstavuje prenatálne centrum výživy, pretože cezeň v prenatálnom období vstupuje výživa z tela matky do vyvíjajúceho sa dieťaťa. Po narodení však dokážeme cezeň prijímať energetickú výživu. Pupok je jediným akupunktúrnym bodom, ktorý sa anatomicky vnára do hĺbky tela. Je to ôsmy bod dráhy počatia (CV8). Jeho aktivácia podporuje obnovenie kontaktu s vlastnou identitou, zohráva dôležitú úlohu v prepájaní prenatálneho obdobia s postnatálnym životom. Cez tento bod sme aj previazaní s predchádzajúcimi generáciami.
Ming-men, brána života, je náš silný energetický zdroj. Je zároveň štvrtým bodom riadiacej dráhy (GV4). Čchi v ňom je prvotnou hybnou silou ľudských životných funkcií, základom nášho energetického i materiálneho fungovania. Obsahuje v sebe tzv. ministerský oheň, oheň potrebný na aktivovanie všetkých funkcií tela. Môžeme si ho predstaviť ako neustále horiaci ohník v bojleri, vždy pripravený zahorieť na aktivovanie všetkého, čo treba. Je úzko spojený s rozmnožovacou funkciou, stará sa však aj o to, aby nám napríklad nebola zima, pomáha zahrievať časti tela, ale aj orgány, povzbudiť tráviace procesy či imunitné reakcie.
Čítaj aj:
Uvoľnenie a otváranie kĺbov
Osem kusov brokátu
