Krása pominuteľnosti
Úryvok z knihy Múdrosť stromu
text_Zuna Vesan_2023
Sakury, kiež by ste zmizli
zo sveta!
To by moje srdce
ostalo pokojné až do leta.
Ariwara no Narihira
V apríli sa sociálne siete zaplavia fotografiami a videami rozkvitnutých sakúr a pod nimi sediacich ľudí, ktorí obdivujú a nasávajú ich božskú energiu. Starodávny sviatok hanami je sviatkom pozorovania rozkvitnutých sakúr, posedenia v ich blízkosti a spočinutia v tejto neopakovateľnej chvíli a energii. Ľudia si dovolia sa zastaviť, nepracovať, dostať sa do stavu tichého spočívania v prítomnom okamihu a venujú svoj čas posedeniu pod rozkvitnutými stromami počas ich krátkej doby kvitnutia. Veľa ľudí si v Japonsku dopraje potešiť sa touto prchavou krásou. Japonci, ktorí majú v sebe silno zakorenený hlboký vzťah k prírode, vedia čo je v tomto čase dôležité.
Na našej záhrade sme si pred pár rokmi vysadili 5 sakúr do stromoradia lemujúceho jemne zakľukatenú prístupovú cestu k domu. Keď som tento projekt vymýšľala, predstavovala som si staré rozkošatené kvitnúce sakury, ako tu pod nimi sedíme a obdivujeme ich žiariace koruny plné kvetov. Samozrejme sa skutočnosti tohto obrazu nedožijem, pretože plnosť ich zrelého veku je realitou ďalekej budúcnosti, ale aj tak som ich sem k nám pozvala, aby nám trocha pripomínali tento japonský zvyk a vyzývali nás urobiť si každú jar tiež také malé hanami. Sú to ešte len tenučké trojmetrové sakurie deťúrence, ale už teraz nám robia radosť a prinášajú ducha Japonska a hlboký vzťah k prírode jeho ľudí.
Sakura je v Japonsku národnou ikonou. Sakury obdivujú pre ich krásu a majestátnosť. V starom znaku pre sakuru vidíme strom po ľavej strane a po pravej strane je znak zobrazujúci ženu dávajúcu si náhrdelník z mušieľ. To je symbolom krásy.
Oslava života, smrti a znovuzrodenia
Okrem krásy sú pre Japoncov sakury aj symbolom života, smrti a znovuzrodenia. Objavuje sa v mnohých umeleckých dielach a to nielen v tých dávnych básňach a obrazoch, ale aj v modernom dizajne, dokonca aj v typických japonských animovaných seriáloch a filmoch anime. Veľa ľudí si v Japonsku počas sviatku hanami dopraje nielen potešenie ich prchavou krásou, ale aj uvedomenie žitia v prítomnom okamihu a jeho krátkeho trvania. Jedna z našich sakúr mi dnes povedala:
Naše kvety, ale určite, že aj kvety iných stromov, sú pre vás ľudí veľkolepé, nádherné, očarujúce a opojné. Je to jedno z najviac očarujúcich období života stromu. Má však krátke trvanie. Zdá sa, že tento sviatok si Japonci vymysleli aj preto, aby im pripomínal, že aj vaše ľudské životy sú krátke a pominuteľné, a že to, na čom skutočne záleží a čo si treba naplno dopriať, je prítomný okamih.
Premýšľam nad tým, ako sme my ľudia v mysliach poväčšine všade inde, než v prítomnom okamihu. Buď riešime budúcnosť, alebo minulosť a prítomnosť nám zúfalo uniká medzi prstami. Nie sme naučení bdelej pozornosti na to, čo sa deje práve teraz. Byť v stave tu a teraz je to, čo najviac potrebujeme, čo nás najviac naplňuje zmyslom, ale musíme sa tomu naučiť. Ide o stav, v ktorom sme schopní registrovať a naplno prežívať prítomný okamih. Sakura moje myšlienky doplňuje:
Niet divu, že zenbuddhizmus je silnou súčasťou japonskej kultúry. Jedným z jeho kľúčových záujmov je učenie schopnosti vnímania a plného prežívania prítomného okamihu. My sakury sme spolu s inými stromami súčasťou chrámových komplexov v Japonsku. Svojou prítomnosťou pomáhame ľuďom v rozjímaní a prepojení sa so stavom tu a teraz. My totiž nikdy nie sme vo svojej minulosti a rovnako ani vo svojej budúcnosti. Intenzívne vnímame prítomnosť, spočívame v nej ako ryba vo vode, počúvame ako sa v nej prelieva jeden okamih do ďalšieho a ten zas do ďalšieho alebo robíme to, čo je práve teraz treba.
Umeniu tu a teraz sa dá naučiť cestou meditácie. Ide o čas, ktorý si každý deň venujeme na stíšenie toho všetkého rozruchu okolo seba, ale aj v sebe. Meditácia nemusí mať však iba formu pravidelného sedenia v lotosovom sede, ktorému sa treba naučiť a občas sa doň aj motivovať. Meditovať vo svojej podstate znamená byť bdelý a nachádzať sa vo svojom strede, nech sa deje čokoľvek. Je tým pádom aplikovateľná vo všetkom, čo robíme. Každá činnosť, pri ktorej vedome bdieme a máme kontakt s tým, čo práve teraz vykonávame, je vlastne meditáciou. Tak aj naša práca, keď s ňou máme vedomie bdelo prepojené, môže byť meditáciou.
Sakura zase
za rok je na jar
v plnom rozkvete.
Človek ju smie obdivovať,
len pokiaľ je na svete.
neznámy básnik
My môžeme hanami pozorovať cez obrazovky a niektorí ľudia zo Západu sa zámerne do Japonska vypravia práve v čase hanami, aby tento sviatok zažili. Ale prečo si nevytvoriť svoje vlastné hanami? Veď čo nám bráni vyhradiť si pár dní na spojenie sa s našimi kvitnúcimi stromami a na vedomé nasávanie všetkých symbolických podnetov dotýkajúcich sa nášho podvedomia, ktoré v tomto čase plynú v povetrí? Nemusia to byť sakury, všetky kvitnúce stromy sú nádherné a vyžarujúce plnosť tejto informácie. Môžeme si každý deň pod nejakým stromom v čase jeho kvitnutia chvíľku posedieť. Posedieť osamote, s priateľmi, so študentami, urobiť si pod ním aj malý pik-nik, či čajový obrad. Zaiste má v Japonsku počas sviatku hanami veľký význam aj kolektívne vedomie. U nás také nie je, pretože sme veľmi odtrhnutí od prírody a aj od našich vlastných koreňov napojených na naše prírodné obrady. Môžeme si ho však začať budovať. Najprv sami v sebe, vo svojej rodine, potom medzi priateľmi, neskôr v komunite. Vyžaduje si to od nás dovoliť si vytrhnúť sa z kolobehu práce a starostí a vyhradiť si priestor a čas na precítenie vlastného kvitnutia v srdci, v duši, ale aj vo vzťahoch. Dopriať si precítenie vlastnej kvitnúcej hojnosti porozumenia a lásky, či pozornosti voči ostatnému svetu.
Vytvorí, očarí a pustí.
Nech je to akokoľvek krásne, dych berúce a naplňujúce, pominuteľnosť vezme tú všetku kvitnúcu nádheru do nenávratna. Pomaličky, nenápadne, priam až potmehútsky, sa tá voňavá žiarivá krása postupne vytratí. Každá rozsvietená koruna sa premení na zelenú. Tá možno nie je oproti predchádzajúcej farebnej performance taká ohurujúca, no nezastaviteľnosť neustáleho plynulého toku diania prinesie dni, kedy si už na kvety nikto ani nespomenie.
Stojac pod starými čerešňami v našej záhrade a do vlasov lapajúc ich bielo-ružové lupienky, vnímam jasnosť tejto informácie. Už splnili svoju úlohu voňavých lákadiel a došlo k tomu, čo malo. Po famóznej rozkvitnutej svadbe nastala svadobná noc. A tak čerešniam začali rásť brušká a budú sa guľatiť, až kým nenadobudnú srdcovitý tvar. Spočiatku zelené, neskôr trochu zapýrené na líčkach, premenia sa v máji, júni, či júli na krvavo-červené srdcia, čo obsypú celý strom. Tie stromy nás budú volať, aby sme sa vyšplhali hore na konáre a zrástli tam s nimi a priblížili sa tam trošku bližšie k Nebu, aby sme sa zahryzli do mäsitých tiel ich plodov, aby nám ich šťava stekala po brade, aby nás ich božská chuť prepájala s našou vlastnou božskosťou, ale aby sme niečo nechali aj pre hmyz a pre vtáčiky. A vtedy pochopíme, že všetko, čo je hmotné a šťavnaté, hoc i naše telo ľudské, bolo raz len jemným lupeňom. Či dokonca ešte pred tým, než sa tým lupeňom stalo, bolo len myšlienkou, vibráciou, láskou, ktorá sa vďaka veľkej túžbe prísť na Zem zhmotnila do nášho tela. Strom nás týmto vyzýva aj k tomu, aby sme si to naše telo vážili, tešili sa z jeho vitality a starali sa oň. A do vlasov zbierali lupene čerešňových kvetov.
Z knihy Múdrosť stromu
Ďalšie ukážky:
Prirodzenosť v jednoduchosti
Strom je majstrom konania v nekonaní
Čo robí strom v ťažkých časoch
Schopnosť pustiť a navrátiť sa
Strom povýši nedokonalé na nádherné
