Strom je majstrom konania v nekonaní
Úryvok z knihy Múdrosť stromu
text_Zuna Vesan_2022
Večné tao bežne nekoná a predsa neexistuje nič, čo by nebolo vykonané.
Lao-c´
Len čo ho vietor zoblečie úplne donaha a dážď z neho omyje posledný prach, strom začne naplno kontemplovať. V zime, s dychom stiahnutým do vnútra, začína v hĺbke svojej večnosti čakať. Strom je majstrom v čakaní, je obnaženým stelesnením trpezlivosti. Jeho čakanie však nie je akousi čiernou dierou. Vyžaduje si od neho určitú dávku „smrtischopnosti“, odovzdaniu sa toku života, kedy musia umrieť všetky jeho túžby, očakávania, či nutkania. Vyžaduje si to však aj čakanie na správnu chvíľu, kedy už bude treba, aby niečo urobil. A tým nás učí, ako sa esencia čakania môže premeniť na priezračný magický diamant. Tým diamantom je tzv. pravá chvíľa, chvíľa, kedy to, čo má prísť a to, čo sa má prejaviť a nastať, nadíde v správny čas. To je jeden z najcharakteristickejších princípov taoistickej filozofie, wu-wej – konanie v nekonaní. Je to alchýmia života, podvolenie sa transformáciám bez nášho pričinenia.
Počas zimnej prechádzky pristupujem k starému zasneženému dubu a dovolím si ho pri tom čakaní nachvíľu vyrušiť, aby mi pojem wu-wej objasnil bližšie. Je spomínaný v mnohých knihách o tau, ale nedá sa uspokojivo a jednoznačne preložiť. Je to z dôvodu, že západné ponímanie významu slov je založené na úplne inom princípe ako ponímanie významu starých čínskych znakov a zároveň si pochopenie jeho mnohovrstvového významu vyžaduje viac času a naladenia sa. Dub sa na mňa zapozerá a pomaly vysvetľuje:
Wu-wej zvyknete prekladať ako nekonanie, či nezasahovanie. Pozri sa však najprv na čínsky znak tohto slova. Znak wu, ktorý vidno na hornej časti kaligrafie, znamená určitý zápor. Skladá sa zo stromov, ktoré boli zapálené, takže z nich nezostalo nič, iba popol. Wej v spodnej časti znaku môže znamenať veľa vecí. Napríklad niečo determinovať, určiť, v zmysle vybrať si niečo skôr ako niečo iné. Wej teda môže byť aj obyčajná ľudská činnosť, smerujúca k nejakému cieľu. Wej však znamená aj predložku pre.
Predložku pre? Dub vidí otázku v mojich očiach a tak pokračuje:
Vy ľudia zvyčajne robíte niečo z nejakého dôvodu, teda pre niečo. Veci zvyknete robiť pre výsledok, ktorý chcete dosiahnuť. A tento výsledok sa môže ľahko stať sebeckým, môže sa skresliť do manipulácie a chamtivosti. Tým sa vaše činy pokazia a naštrbia aj prirodzený chod diania. Wu-wej by teda mohol v skutočnosti znamenať aj nekonanie kvôli zisku. Myslím, že to, čo stromom človek zo ziskuchtivosti robí, je toho príkladom.“
Nechať veciam prirodzený priebeh
Mnohí ľudia wu-wej chápu ako lenivosť, apatiu, zaháľanie, či daromnosť. Ako pasivitu v čakaní, že za nás bude konať niekto alebo niečo iné. Myslím, že wu-wej nie je o tom. Dub sa pridáva:
Wu-wej znamená nechať veciam prirodzený priebeh. To značí začať konať vtedy, keď je to potrebné a nezasahovať, keď to potrebné nie je. Ja si v zime nepoviem, že ten chlad mi už roky lezie na nervy, že toľko zím tu len čakám a čakám, až sa z toho začínam nudiť. Nenapadne mi vymyslieť niečo, čím by som to čakanie urýchlil a prípadne zmenil princíp akým my stromy fungujeme. V zime nezakvitnem a ani nezarodím. Možno by som vás ľudí ohúril a získal vašu väčšiu pozornosť. Ale nepotrebujem to. Bolo by to nezmyselné snaženie a hlavne by som sa tým odpojil od taa.
Strom teda nevynakladá aktivitu vtedy, keď to nie je potrebné. Premýšľam nad tým, že ak chce človek dosiahnuť stav wu-wej, tak by jeho základný postoj nemal byť primárne aktívny, ale skôr receptívny, načúvajúci a pozorujúci čo sa deje práve teraz a v akej situácii. Keď načúvame toku diania v živote, keď do neho nevstupujeme s našimi úmyslami a účelmi, tak môžeme spontánne vycítiť, kedy je potreba niečo urobiť a kedy veci nechať plynúť. Nejde teda o to, aby sme vôbec nekonali a odložili akékoľvek zámery, ale aby sme nimi neboli preplnení. Aby sme skôr vnímali prítomný okamih a na základe neho konali. A zbavili sa nutkavosti konať, len preto, že sme zvyknutí, alebo preto, že by sa to malo.
Uvedomujem si, že konať v stave wu-wej je pre nás ľudí náročné z toho dôvodu, že sme naučení mať za každou činnosťou účel, užitočnosť alebo cieľ. Tie ciele však častokrát, aj keď si to ani neuvedomujeme, nie sú naše. Alebo ich intelektuálne konštruujeme a tým odtŕhame od skutočnosti, namiesto toho, aby sme im dovolili, aby vytryskli z našich vlastných skutočných potrieb a možností a z potrieb a možností okolia. Toto zámerné smerovanie k nejakému cieľu sa nachádza úplne v protiklade k spontánnym procesom v prírode, ktoré sa dejú samy od seba.
Máš pravdu. Vráťme sa však ešte na chvíľu k hornej časti znaku – wu. Spomínali sme, že zápor wu sa skladá zo stromov, ktoré boli zapálené, takže z nich ostal iba popol. Ten popol však v konečnom dôsledku v lese zúrodní pôdu. Lenže požiar nevznikol z pohnútky prírody vytvoriť zo stromov popol a vykonať ním zúrodnenie zeme pre skvalitnenie rastu ďalších stromov. Požiar skrátka vznikol a to, čo nastalo po ňom, je iba následok. Vám ľuďom sa v tomto prípade najprv zdá požiar hrozný a zničujúci, ale potom popol zase pozitívny. Príroda nerieši ani popud k požiaru a ani prospešnosť popola. V prírode je každý jav len premenou k niečomu čo vytvára nový život, nové možnosti. Sleduje prirodzený chod vecí a tak popol proste využije, pretože sa v tejto situácii ponúka. Ako súčasť celého systému je príroda napojená na veľký energetický zdroj, takže vie ako konať, aby prežila. Koná to, čo treba a vtedy, kedy treba. Už raz spomínaný čínsky výraz pre prírodu c-žan, znamená čosi ako je práve také aké to je, alebo ho možno preložiť aj ako to, čo je prirodzené. Takže wu-wej aj pre vás ľudí znamená konať podľa prirodzenosti, v konaní byť súčasťou prírody a vesmíru bez sebeckosti. Wu-wej vám poskytuje možnosť nekonať neprirodzene, a teda konať prirodzene. Konať bez nadmerného vedomého intelektuálneho plánovania, či nejakého účelu, zisku alebo pocitu užitočnosti. Konať spontánne teraz v tejto situácii. To je wu-wej.
Premýšľam nad tým, že zatiaľ, čo sa veci v prírode pohybujú spontánne v prirodzenom prúde, my ľudia sme sa od tohto prirodzeného toku vzdialili. To je pre nás ľudí svojim spôsobom aj prirodzené. Problém však nastal v tom, že sme sa od prírody oddelili, keď sme nadobudli pocit, že sme niečo viac ako ona. Začali sme sa vyvíjať a inovovať spôsobom, akoby sme boli na tejto planéte len sami a nie súčasťou komplexnejších systémov, ktoré tu vznikali milióny rokov. Tým, že neustále čosi zveľaďujeme a bohužiaľ neúmerne a nasilu, zasahujeme do vecí, ktoré už sami dobre fungujú. Človek je dokonca hrdý na to, že prírodu ovláda. Avšak výsledkom tohto ovládania je extrémny úbytok dažďových pralesov, nadmerné napadnutie ihličnatých lesov lykožrútom, erózia pôdy a podobne. Pre človeka je ťažko predstaviteľné, že by mohol dosiahnuť niečo bez toho, že by niečo nevymyslel a nekonal. Má neustále potrebu niečo organizovať, riadiť, mať pod kontrolou. Z pohnútok ega robí často aj také veci, ktoré sú proti prírodným zákonom. Tým často vstupuje do prúdu života neprirodzenými nápadmi, násilným spôsobom, vykonštruovane, či unáhlene. Chce všetko ovládať a zabúda, že všetko má svoj čas, takže preto na veci, na ľudí okolo, ale aj na seba tlačí. Zabúda napríklad, že je normálne mať na niečo energiu a chuť, a inokedy ich zase nemať. Občas to vyzerá, akoby so životom vlastne bojoval.
Wu-wej neznamená ničnerobenie
A naopak, pridáva sa k mojim úvahám dub, niekedy vo svojej laxnosti nechávate pomedzi prsty uniknúť to, čo je práve v danom okamihu potrebné urobiť, aby došlo k vývoju. Wu-wej totiž nie je len o nekonaní, o tom, že sa nemusíte o nič pokúšať, nič robiť, že všetko sa stane akosi magicky, a že k vám príde samo bez vašej vynaloženej námahy. Nie je to teda absolútne nerobenie, lenivosť, či zaháľanie. Naopak, wu-wej učí, že ak nezasiahnete, či nezačnete konať vtedy, keď je to potrebné, tak vtedy tiež narušíte prirodzený vývoj života. Ak by si na jar stromy povedali, že ešte vyčkajú, lebo sa im ešte nechce, sú v depresii, alebo že majú čosi iné na práci, tak by to malo pre ne a aj pre ostatné bytosti fatálne následky.
A tak chápem, že wu-wej neznamená byť pasívny a nič nekonať, alebo sa ako ľudstvo prestať vyvíjať. Vynaliezavosť a pokrok sú ľuďom vlastné. Závisí to teda od toho, do akej miery tým prospievame alebo ubližujeme ľudstvu, a do akej miery tým prospievame alebo ubližujeme prírode. Do akej miery je to naše konanie skutočne dôležité a do akej miery je len strojom vytvárajúcim nepotrebný nadbytok. A hlavne, v akom súlade s prirodzeným vývojom života je naše konanie, nápady a ich realizácia. Či sme z toho šťastní my a či tým niekomu inému a prírode nespôsobujeme príkorie a deštrukciu. Wu-wej je teda schopnosť umožniť životu, aby prirodzene plynul. A je to vskutku majstrovstvo dospieť do stavu, kedy by sme boli schopní konať v pravý čas. Príroda nás to učí. Podstatou jej múdrosti je tvrdo a vytrvalo pracovať, keď je to treba, ale tiež vedieť, kedy je potrebné sa stiahnuť a nerobiť nič. Poznanie rozdielu medzi týmito dvoma stavmi je jadrom veci. Stromy sú nám príkladom.
V nehybných konároch stromov
dozrievajú krištáli zimy.
Skutočnosť.
Pokúste sa opäť prinavrátiť k prírode. Sledovať ju, a to nielen jej krásu a silu, ale všetky deje a cykly, ktoré sa v nej odohrávajú. Všetky veci v nej majú svoju prirodzenosť a môžu sa rozvíjať len v zhode s touto prirodzenosťou, takže určite nikdy proti nej. To, čo sa prirodzene a spontánne odohráva v prírode, je totiž podstatným príkladom wu-wej. Inšpirujte sa prírodou aj vo vašich objavoch a vynálezoch. Tak budú prospešné aj pre nás aj pre celý vesmír. Tao tu v prírode pôsobí vo večnej nečinnosti, a predsa tu nie je nič, čo by nebolo vykonané. Podporuje tvorstvo v jeho prirodzenosti a tak príroda môže to byť pre vás školou. Rovnako ako aj texty taoistických filozofov, ako napríklad tento od Lao-c´:
Múdry jedná a pritom nezasahuje,
šíri učenie bez slov.
Nech je všetko stvorené akékoľvek, nič a nikoho neodoženie,
nechá žiť a nič si neprivlastňuje,
pôsobí a pritom nediriguje,)
úspešne zavŕši, ale na úspechu nelipne.
Pretože na ničom nelipne,
nič mu neuniká.
Ten, kto pochopil o čom je prirodzený tok života a o čom je tao, môže vykonať výnimočné veci aj bez výnimočných túžob. Tak, ako strom, netúži po výsledku, úspechu či cieli. Len jednoducho je a tým je veľký. Strom v zime žije, ale neraší nové listy. Strom v zime čaká. Čaká preto, lebo v tomto čase je to jediné potrebné a zmysluplné. V čakaní koná. Jeho trpezlivosť tkvie v jeho silnej dôvere vo svoju podstatu. Všetky svoje možnosti vkladá do obrovského oceána všetkých možností a dovolí vesmíru, aby cez neho pracoval. Strom nekoná a napriek tomu nezostáva nič, čo by nebol vykonal. Jeho zimná nečinnosť je jeho absolútna receptívnosť pre to, čo pôsobí. Pre tao.
V zime čakám s ním.
Z knihy Múdrosť stromu
Ďalšie ukážky:
Krása pominuteľnosti
Schopnosť pustiť a navrátiť sa
Prirodzenosť v jednoduchosti
Strom povýši nedokonalé na nádherné
Čo robí strom v ťažkých časoch
