Ticho stromu
Úryvok z knihy Múdrosť stromu
text_Zuna Vesan_2023
“Ustúp do ticha a nájdeš všetko, čo potrebuješ.”
Deng Ming-Dao
Januárové ticho v prírode je vskutku hlboké. Vtáky utíchli, zver spí, hmyz hibernuje, listy nešumia, vločky potichučky dopadajú na krajinu. Celková energia Zeme sa stiahla do seba, do ticha. V tichu spočíva aj strom. Prebýva v ňom aj inokedy, no v zime je to ešte mocnejšie.
Veľmi rada počúvam ticho stromu. V tichu je zbavený vyrušujúcich podnetov zvonka, a tak nadväzuje kontakt so sebou samým. To mu prináša oddych, regeneráciu a hlboké vnútorné oživenie. Spomínaný čínsky znak, ktorý sa prekladá ako stíšenie alebo oddych, zastavenie sa, v sebe nesie znak stromu. Je to úplne prirodzené, pretože pri strome sa v jeho tichu veľmi dobre oddychuje.
Strom je pre mňa stelesnením taoistického majstra, ktorý spočíva a vyučuje v tichu. Učí ma byť ticho a počúvať ticho. Učí ma, že keď nehovorím, vytváram tým priestor na nadviazanie kontaktu samej so sebou. Toto ticho vo mne posilňuje schopnosť sústredenia a uzemnenia. Strom ponúka ticho ako stav, z ktorého môžem čerpať čchi Zeme i vesmíru, stav, ktorý je čistý, a preto je plný potenciálu ku vzniku čohokoľvek. V takom stave nehodnotí, nesúdi, nerozlišuje, nepodceňuje, neprikrášľuje, nezveličuje, nevylučuje, nezahrňuje, nepohŕda či nemanipuluje. Strom preto ani neneguje samého seba, pretože žiadny taký program od svojho rodu nedostal. Čerpá zo skúseností svojich predkov, ktorí ho vychovávali v tichu.
Mrhanie energie v slovách
Vždy, keď sa do ticha stromu započúvam, povie mi čosi podstatné. Jeho ticho vraví:
Vy ľudia ste zabudli, že sa dá učiť aj tichom. Väčšinou sa učíte rozprávaním, stále niečo vysvetľujete, často všetko až nadmerne rozoberáte, chcete pomenovať nepomenovateľné a slovami zbytočne prekrúcate zmysel alebo sa do neho úplne zamotávate. Slovami vstupujete do procesov skôr než treba, a tým ich narúšate. V školách dokonca uprednostňujete deti, ktoré sa ľahko dokážu prejavovať slovami, a tie, ktoré sú tichšie a prejavujú sa iným spôsobom, napríklad maľbou, básňami či tancom, nevedome staviate na okraj. Skúste si dopriať ticho a v ňom bdelo pozorovať, a tak sa učiť. My to robíme po tisícročia a nestalo sa, že by sa niektorý z nás nenaučil žiť, nenaučil sa nasledovať zákony prírody a využívať pre svoj rozvoj silu prírodných cyklov.
Pri týchto slovách si uvedomujem, ako sme na slovách závislí. V bežnom živote medzi ľuďmi si nevieme, a často si ani nemôžeme dopriať ticho. Nie sme naň zvyknutí. Ak nastane ticho, cítime sa divne, veľmi rýchlo nadobudneme pocit, akoby niečo nebolo v poriadku. Sme nervózni, a preto často povieme niečo ešte predtým, než si uvedomíme, čo vlastne chceme povedať, či chceme niečo povedať a či vôbec máme čo povedať. Stále sa ospravedlňujeme, kritizujeme, ponúkame, zatracujeme, niečo predpovedáme, oznamujeme, pretriasame a častokrát ľapoceme úplné nezmysly. Cez filtre svojich predsudkov a cez uväznenie vo vlastnej subjektivite komentujeme všetko, čo robíme, čo robia iní, čo vidíme, čo počujeme, dokonca komentujeme aj komentáre. Poväčšine počúvame hlavne tých, ktorí rozprávajú veľa, aj keď sú to, bohužiaľ, prevažne nadbytočné a nepodstatné veci, a neostáva nám už čas a priestor počúvať tých, ktorí síce rozprávajú menej, ale ich slová vyjadrujú podstatu. Vo vzťahoch často namiesto skutočného vnímania a počúvania toho druhého, problémy a priori riešime vlastným rozprávaním. Pri toľkej nedočkavosti a slovnom preplnení si úspešne skáčeme do reči a nedovolíme dopovedať to, čo chcelo byť povedané. Tým vlastne, paradoxne, slová, ktoré pre nás toľko znamenajú, devalvujeme. A čím viac energie mrháme v slovách, tým menej sme presvedčení o tom, čo hovoríme a tým menej nám jej ostáva na podstatné veci. Keby sme aspoň polovicu tejto energie vložili do zmysluplných vecí, život na Zemi by bol by krajší, radostnejší a zdravší.
Slovo a ticho tvoria celok
Slovo ku človeku patrí. Ste komunikatívne bytosti a slovo je pre vás komunikačným portálom. Je aj vyjadrovacím prostriedkom vašich literárnych diel alebo cenných filozofických a duchovných spisov. Viete však komunikovať aj inými cestami, napríklad obrazom, zvukom, rečou tela či telepatiou. V nich sú ukryté dôležité energie pre existenciu vašej reality. Na tie však pričasto zabúdate, a dovoľujete, aby sa vo vašom svete takmer všetko utváralo pomocou slov. Neustále ich používate a pritom si často neuvedomujete ich dosah a to, že pri ich nadbytku sa môže úplne vytratiť ich význam. Slovo teda musí mať mieru. A hoci má veľkú silu, nikdy nevyjadrí skutočnú podstatu. Tento paradox, paradox slova, je v našom taoistickom svete známy tisícročia. Lao-c´ v diele Tao-te-ťing píše:
Moje slová sú ľahko pochopiteľné a ľahko uskutočniteľné, a napriek tomu akoby tu nebol nik, kto by bol schopný im porozumieť, akoby nebol nik, kto by bol schopný ich uskutočňovať, hoci tie slová majú tradíciu a ich činy majú vznešenosť.
Započúvajúc sa do ticha stromu, alebo po čase strávenom v tichu na meditačnom ústraní, si vždy uvedomím silu a potrebu mlčania. Uvedomím si, že mlčanie je opačná strana rozprávania, že ticho a slovo spoločne tvoria celok. Že ticho je vlastne najpodstatnejší zvuk, a že zvuk v tichu pramení. Ticho je silnou oporou aj pre životné rozhodnutia. V dnešnej dobe preplnenej informáciami, názormi a radami druhých, nám hrozí vnútorná hluchota, v ktorej strácame dosah na svoje skutočné potreby. Len v tichu môžu byť všetky tieto hlasy, vrátane rôznorodých hlasov v nás samotných, stíšené.
Nie každý z nás je stavaný na meditačné ústrania v tichu. Pre vyprázdnenie hlavy a nájdenie aspoň kúska samého seba niekedy stačí zájsť do lesa a započúvať sa do ticha stromov. Dovoľujem si tvrdiť, že spoločnosť stromov je jedna z najexkluzívnejších. Ich ticho je nesmierne veľavravné. Hovorí o pravde, o podstate, o večnom princípe, o sile mlčanlivosti, ale aj o múdrosti slova. Strom nepovie, čo netreba, no povie, čo treba. Strom hovorí dovnútra, aby nikoho nerušil. Hovorí tak ticho, že nás núti vytesniť z mysle všetky táraniny bežného života a tým zacieliť pozornosť na niečo vo vnútri. V tichu sa všetky zmeny a zvraty sveta okolo nás nijako nedotknú našej vnútornej integrity.
V tichosti bielej zimnej prázdnoty
cinkajú ľadové prikrývky ovisnutých konárov.
Brezové slová odeté do kryštálov zimy.
Z knihy Múdrosť stromu
Ďalšie ukážky:
Krása pominuteľnosti
Strom je majstrom konania v nekonaní
Čo robí strom v ťažkých časoch
Schopnosť pustiť a navrátiť sa
Strom povýši nedokonalé na nádherné
Prirodzenosť v jednoduchosti
